Cestu sudcov za odškodnením skomplikoval Ústavný súd

Zásadný prelom prinieslo stredajšie rozhodnutie Ústavného súdu v kauze žalôb 651 sudcov. Tí žiadajú od štátu odškodnenie vo výške 67 miliónov eur za to, že mali nižšie platy ako sudcovia Špecializovaného súdu. Senát Ústavného súdu im však zamiešal karty.

11.09.2013 14:54 , aktualizované: 20:00
ustavny sud
Ústavný súd
debata (45)

Rozhodol totiž, že sťažujúci sa sudcovia nemôžu rozhodovať v konaniach svojich kolegov, ktorí tiež žalujú štát. Toto rozhodnutie zabráni tomu, aby si sudcovia zapletení do sporu priznávali odškodné navzájom. O antidiskrimi­načných žalobách tak nebude môcť pojednávať viac ako polovica slovenských sudcov.

Sudcovia ani po tomto verdikte žaloby proti štátu nemienia stiahnuť a ministerstvo spravodlivosti tvrdí, že sa s nimi nemá záujem dohodnúť mimosúdne. Šéf rezortu Tomáš Borec si však myslí, že toto rozhodnutie bude mať pozitívny vplyv na neukončené súdne konania. Jedna zo sudkýň, ktorá tiež podala žalobu, hovorí, že nevidí dôvod, aby sudcovia zo žalôb vycúvali. Nerozumie, prečo by mali ľudia, ktorí študovali to isté a robia tú istú prácu, dostávať rádovo odlišné platy. „Navyše za štyri roky nerozhodli títo zvýhodnení sudcovia o ničom. Rozhodovali o 500-eurových úplatkoch a zaoberali sa troma či štyrmi paragrafmi, pričom bežní sudcovia riešili prípady mafie, úplatkárov či podvody, a to za základný plat,“ tvrdí sudkyňa.

PIANO

Prečítajte si komentár Petra Javůrka Česť a vážnosť sudcov.

Ak si chcete prečítať tento článok, zaregistrujte sa v systéme plateného obsahu Piano.

Vo svojej žalobe žiada kompenzáciu vo výške takmer 66-tisíc eur. Podobne ako ona postupovali aj jej zvyšní kolegovia na súde. „U nás dávali žaloby najprv všetci, ktorí mali nárok, teda šiesti, teraz sme už len dvaja či traja, keďže zvyšní ,odpadli‘,“ uviedla. Dôvody sú dva. Sudcovia totiž musia sami platiť súdne poplatky, ktoré len oslovenú sudkyňu vyšli na dvetisíc eur. Ďalším dôvodom sú vraj „tlaky zhora“. „Najprv museli žaloby stiahnuť predsedovia súdov, potom aj podpredsedovia a nakoniec každý, kto robil nejakú funkciu alebo chcel niekde ísť,“ vraví s tým, že ak by tak nespravili, mali by v práci problémy.

Celý spor sa tiahne už od roku 2007, keď sa na súdoch začali objavovať prvé žaloby sudcov. Na začiatku žaloby podalo celkom 808 sudcov a 651 z nich ešte nepočulo právoplatný rozsudok. Žaloby neskôr stiahlo 105 sudcov. A zatiaľ je právoplatne ukončený len jeden spor, štát však doteraz nevyplatil na odškodnom ani euro.

Väčšinu z prebiehajúcich takmer 250 súdnych sporov rieši Okresný súd Bratislava¤I. Po rozhodnutí Ústavného súdu budú z rozhodovania vylúčení všetci sudcovia tohto súdu, ktorí sami tiež zažalovali štát o odškodnenie. Spisy tak budú musieť prerozdeliť náhodným výberom medzi ostatných sudcov, ktorí takéto žaloby nepodali, upozorňuje štátna tajomníčka ministerstva spravodlivosti Monika Jankovská. Či tento postup nespomalí činnosť súdu, Pravdou oslovení právnici zatiaľ nevedia odhadnúť.

Fakty o antidiskrimi­načných žalobách sudcov

  • sudcovia žiadali odškodnenie od štátu za to, že v minulosti mali nižší plat ako ich kolegovia zo Špeciálneho súdu, ktorí poberali príplatok vo výške 6-násobku priemernej mzdy,
  • prvé žaloby začali na súdy prichádzať v roku 2007, z tohto roku existuje dosiaľ jediné právoplatné rozhodnutie, kde súd určil, že odmeňovanie sudcu bolo v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania,
  • v roku 2008 podala skupina poslancov na Ústavný súd podanie o nesúlade zákona o Špeciálnom súde s ústavou,
  • v roku 2009 Ústavný súd označil za protiústavné odmeňovanie sudcov Špeciálneho súdu, pretože bolo vo vzťahu k ostatným sudcom diskriminačné, príplatok na Špeciálnom súde sa znížil na 2-násobok priemernej mzdy,
  • po tomto rozhodnutí opäť začali na súdy prichádzať ďalšie antidiskriminančné žaloby od stoviek sudcov,
  • antidiskriminačné žaloby podalo na štát celkom 807 z asi 1¤300 sudcov – žalovali ministerstvo spravodlivosti, Národnú radu či súdy, z tohto počtu u asi 651 sudcov nie je konanie ešte ukončené,
  • spolu žiadali odškodnenie od štátu 67 miliónov eur,
  • z 807 sudcov, ktorí pôvodne žalovali štát, 105 svoju žalobu stiahlo, 270 sudcov nezaplatilo súdne poplatky, takže súdy konanie zastavili,
  • všeobecné súdy začali v tomto spore 399 súdnych konaní, v súčasnosti je sporov 258,
  • vo dvoch sporoch zatiaľ uspeli sudcovia, v piatich uspelo ministerstvo spravodlivosti,
  • žiaden rozsudok však nie je doteraz právoplatný, takže štát sudcom zatiaľ žiadne odškodné nezaplatil.

(vv, MS SR)

Ústavný právnik Ján Drgonec si vykladá verdikt Ústavného súdu tak, že by mali byť z rozhodovania vylúčení sudcovia, ktorí sami podali žalobu, a to aj v odvolacích konaniach. Ani to však podľa neho nezaručí nestranné rozhodovanie. „Vzniká tu teoreticky možnosť, že tých asi 800 žalôb, čo bolo podaných, sa dostane do Štrasburgu ako 800 sťažností,“ upozorňuje.

Vysvetľuje, že v tomto prípade u nás neexistuje nestranný sudca. „Sudcovia, ktorí žalobu nepodali, sa nedajú označiť za sudcov, ktorí sú nezaujatí. Čiže sa dostávame k tomu, že sudcovia pre tento druh žalôb nemajú na Slovensku zákonného sudcu,“ myslí si.

Prezidentka Združenia sudcov Slovenska Dana Bystrianska rozhodnutie komentovala len slovami, že názor Ústavného súdu je záväzný. Pripomenula však, že Špecializovaný súd je v porovnaní s inými podľa štatistík len málo zaťažený. „Jeho čísla sú porovnateľné s okresnými súdmi stredného typu. Chceme len upozorniť, že štát naň ešte stále vynakladá neprimerane vysoké náklady,“ mieni. To je podľa Bystrianskej v protiklade s tým, že slovenské súdnictvo je v celkovom meradle dlhodobo poddimenzované.

Ústavný súd v stredu vyhovel po troch rokoch sťažnosti ministerstva spravodlivosti, ktorou namietalo porušenie práva na súdnu ochranu, najmä práva na zákonného sudcu. Sťažnosť podal rezort ešte v roku 2010 po tom, čo Okresný súd Bratislava I odmietol antidiskriminačnú žalobu jedného zo svojich kolegov. Sudca sa proti tomuto rozhodnutiu odvolal na Krajský súd v Bratislave. Neskôr nastala námietková vojna a vylučovanie sudcov pre to, že o veci mali rozhodovať ďalší sudcovia, ktorí sami podali podobné žaloby. Tieto námietky riešil Najvyšší súd. Ten rozhodol o tom, že všetky námietky zaujatosti bude riešiť len jeden senát Najvyššieho súdu. Toto rozhodnutie napadlo ministerstvo spravodlivosti.

Ústavný súd v stredu rozhodol, že týmto rozhodnutím Najvyššieho súdu boli práva sťažovateľa porušené. „Nie je prípustné, aby na akomkoľvek súde existoval mechanizmus, ktorý znemožňuje náhodné prideľovanie spisov, a, naopak, umožnil jednému senátu rozhodovať o námietkach zaujatosti,“ uviedol v odôvodnení nálezu predseda senátu Ústavného súdu Milan Ľalík, sám predtým sudca Najvyššieho súdu. Ľalík zdôraznil, že nie je v súlade s ústavou, aby sudcovia rozhodovali o antidiskrimi­načných žalobách, ak sami takéto žaloby podali.

Žiadna dohoda so sudcami nebude

Ministerstvo spravodlivosti neuvažuje nad tým, že by so sudcami, ktorí žalujú štát, uzavrelo mimosúdnu dohodu. Tvrdí to štátna tajomníčka ministerstva Monika Jankovská

Čo znamená rozhodnutie Ústavného súdu v kauze antidiskriminan­čných žalôb sudcov?
Znamená to, že má byť zachovaný náhodný výber sudcov a spisy sa na súdoch musia udeľovať náhodným výberom a podľa schváleného rozvrhu práce súdu. Pre antidiskriminančné žaloby to znamená, že sudcovia, ktorí sami podali takéto žaloby, by v týchto nemali rozhodovať.

Čo sa prakticky teraz bude diať na súdoch, kde tieto žaloby vyše 651 sudcov ešte stále sú?
Väčšina týchto žalôb je ešte na okresných súdoch, najmä na Okresnom súde Bratislava¤I. Tam sa budú musieť tieto spisy prerozdeliť náhodným výberom medzi sudcov tohto súdu, ktorí takéto žaloby nepodali.

Nebude to problém, že na súde bude na rozhodovanie v týchto veciach málo sudcov?
Nebude. Na súdy prišli po výberových konaniach noví sudcovia, ktorí s týmito žalobami nemajú nič spoločné, a je aj veľa sudcov, čo žaloby nepodali.

Neplánuje ministerstvo uzavrieť so sudcami nejakú mimosúdnu dohodu?
Nie. Aj napriek tomu, že Ústavný súd skonštatoval, že došlo k diskriminácii medzi platmi sudcov všeobecných súdov a Špeciálnym súdom, aj napriek tomu budeme brániť pozície štátu. Na žiadnu dohodu nepristaneme ani žiadnu nepripravujeme.

Pôvodnú agentúrnu správu nahradil autorský článok denníka Pravda.

45 debata chyba
Viac na túto tému: #Ústavny súd #antidiskriminačné žaloby