Spor o Baťov majetok môže trvať roky

, 12.09.2013 12:00
Baťovci
John Nash s rodinou. Autor:

Baťovci sú už na Slovensku. John Nash, vnuk Jána Antonína Baťu, pricestoval v stredu v noci do Solčian pri Topoľčanoch, odkiaľ pochádza jeho manželka Jana. Ubytovali sa v rodinnom dome jej rodičov.

Počas pobytu chcú cestovať po Slovensku a navštíviť miesta, kde mal legendárny podnikateľ v obuvníckom priemysle majetky. Podľa Márie Melichárekovej, matky Jany Naschovej, sa však až do piatka nebudú vyjadrovať k žiadosti o odškodnenie za majetok, ktorý Jánovi Antonínovi Baťovi zhabali po druhej svetovej vojne.

S médiami sa budú rozprávať najskôr v piatok, keď majú prísť do Partizánskeho na oslavy 75. výročia založenia mesta, ktoré sa do roku 1949 nazývalo Baťovany.

Na Slovensku vybudoval Baťa štyri priemyselné centrá, okrem Partizánskeho aj vo Svite, v Nových Zámkoch a Bošanoch. Do majetku koncernu patril aj Pravenec, letisko Poprad a Bojnický zámok. Baťovi potomkovia žiadajú od Slovenskej republiky náhradu za podniky a nehnuteľnosti, ktoré sa po druhej svetovej vojne stali majetkom štátu.

„Náhrada sa až na výnimky týka celých podnikov, nehnuteľnosti boli len ich súčasťou. Výnimkou je zámok Bojnice a letisko Poprad, tie neboli súčasti podnikov,“ vraví Tomáš Pecina, právny zástupca Baťových dedičov.

Ministerstvo financií sa k nárokom dedičov zatiaľ nechce vyjadrovať, pretože doteraz neeviduje žiadnu žiadosť od rodiny Baťovcov. Podľa ich právneho zástupcu žiadosť odoslali v utorok z Prahy a predpokladá, že do konca týždňa by ju ministerstvo malo dostať.

Hodnota majetku, ktorú Baťovci žiadajú nahradiť, má dosahovať miliardu eur. Tomáš Pecina však takýto odhad považuje len za dolnú hranicu, presnejšie by vraj bolo formulovať, že hodnota bude v miliardách eur. Ako dodal, do úvahy prichádza podľa Benešových dekrétov v prvom rade finančná náhrada, ale dá sa uvažovať aj o alternatívnej náhrade. Ak jeho klienti budú úspešní, takmer 100 percent získaných peňazí chcú reinvestovať na Slovensku, predovšetkým do vzdelania a špičkových technológií. Ak neuspejú, pravdepodobne podajú žalobu na slovenskom súde. Ako dlho bude celý tento proces trvať, nedokáže odhadnúť.

„Bude záležať na postoji ministerstva, môžu to byť mesiace až roky. V Českej republike bola prvá žiadosť podaná v roku 2005 a právoplatne bolo o nej rozhodnuté až vlani,“ dodal Tomáš Pecina.

Po vojne bol Ján Antonín Baťa Národným súdom v roku 1947 odsúdený v neprítomnosti na 15 rokov ťažkého väzenia a prepadnutie celého majetku v prospech štátu. Dôvodom mala byť údajná kolaborácia s nacistami. Výrok súdu vychádzal z dekrétu prezidenta republiky Edvarda Beneša. O 60 rokov neskôr Mestský súd v Prahe tento rozsudok zrušil. V máji 2013 ho zrušil aj slovenský súd.

Cesta dozadu je cestou do pekla

Člen Súdnej rady SR a bývalý podpredseda Ústavného súdu SR Eduard Bárány si napriek svojim skúsenostiam netrúfa odhadnúť, ako dopadne spor o majetok obuvníckeho veľkopodnikateľa Ba­ťu.

Majú Baťovi dediči šancu získať od slovenského štátu miliardy eur ako náhradu za zhabaný majetok?
Na jednoznačné stanovisko ako – je to beznádejné, alebo majú to už vyhraté, musel by som kauzu oveľa podrobnejšie poznať. Nestačí, že poznám starý rozsudok československého súdu, ktorým bolo po vojne vyslovené toto prepadnutie majetku, a nejakú tlačovú správu, ktorú pustila kancelária právneho zástupcu Baťovcov. To je trošku málo. Treba pripomenúť, že pán Baťa nemal na Slovensku žiadny osobný majetok. Vlastnil podniky, to však bol majetok obchodných spoločností Baťovho koncernu.

Ak by Baťovci dosiahli splnenie svojich požiadaviek, nebolo by to vlastne spochybnenie Benešových dekrétov?
Myslím si, že nie, to je kuriozita tejto veci. Ide o rozsudok voči právnemu predchodcovi Baťovcov, ktorým bolo vyslovené okrem iného aj prepadnutie majetku. Tento rozsudok bol neskôr zrušený, ale nie preto, že by bol spochybnený jeho právny základ, ale pretože sa v obnove konania dospelo k záveru, že Baťa sa nedopustil trestného činu, za ktorý bol po vojne odsúdený. Nepovedalo sa, že právny základ, podľa ktorého bol odsúdený, nie je v poriadku. Zákon sa nespochybnil, bol zlikvidovaný rozsudok vydaný na jeho základe. Z toho vyplýva teraz argumentácia dedičov – keďže sa pán Baťa nedopustil trestného činu, za ktorý mu bol uložený trest prepadnutia majetku, tak nám patrí naspäť.

Bolo teda odňatie majetku nespravodlivé a protiprávne?
Som veľmi zdržanlivý, pokiaľ ide o vracanie majetku, ktorý bol odňatý ešte pred rokom 1948. To, čo sa nám dnes môže zdať ako hrubá nespravodlivosť, celkom inak vyzeralo v roku 1946, hneď po vojne. Takýmto spôsobom sa môžeme dostať, obrazne povedané, až do čias Veľkej Moravy. Nespochybňujem, že sa stala nespravodlivosť, ale niekde to treba zastaviť. Ak sa začne táto cesta malých krokov dozadu, je to cesta do pekla, to treba uťať.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#majetok #Baťa
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku