Asociácia v rámci pripravovanej novely zákona o sociálnych službách pôvodne navrhovala, aby každý, kto je odkázaný na sociálne služby, dostal od štátu dávku a sám by sa potom rozhodol, či z nej zaplatí opatrovateľku a zostane doma, alebo si vyberie sociálny domov. Ministerstvo však tvrdí, že cieľom novely nie je zaviesť takúto dávku. Odkazuje, že dnes môžu postihnutí čerpať iné príspevky.
„Je veľmi naivné myslieť si, že pokiaľ finančne neposilníme samotných ľudí odkázaných na dlhodobú starostlivosť, dokážu si služby zaplatiť zo svojich nízkych starobných či invalidných dôchodkov,“ pripája sa k požiadavke aj Martin Halás z Inštitútu pre výskum sociálno – ekonomických rizík a alternatív.
Halás pripomína, že vyčíslené ekonomicky oprávnené náklady na prevádzku zariadení, z ktorých sa počítajú aj poplatky vyžadované od klienta, sa v rámci krajov líšia o 550 až 1 000 eur mesačne. Pripomína, že v období rokov 2008 až 2012 sa spoluúčasť klienta na úhrade nákladov za služby v zariadeniach postupne zdvihla z 20 na 27 percent a celkovo zaplatili vyše 97 miliónov eur, no spoluúčasť štátu na platbách permanentne klesá.
S návrhom novely nesúhlasí ani Slovenská katolícka charita ako najväčší neverejný poskytovateľ sociálnych služieb. Jej predstavitelia namietajú, že v tomto znení nedáva občanovi právo slobodne si vybrať subjekt, od ktorého chce opateru, pretože obec či kraj s ním nemusí uzatvoriť zmluvu. Kritizujú tiež, že dosiaľ nie je vypracovaná žiadna metodika výpočtu ekonomicky oprávnených nákladov, ktorá má zásadný vplyv na určovanie výšky príspevkov za jednotlivé služby. Ba ani vyrubené poplatky v zariadeniach nekontroluje nijaký orgán, ktorý by nepodliehal samospráve.
Nejednotne sa podľa charity vykonáva aj posudková činnosť a v oblasti posudzovania odkázanosti nejestvuje odvolací orgán. „Návrh občanov naďalej rozdeľuje na dve kategórie – na tých, ktorým sociálne služby zabezpečujú verejní a ktorým neverejní poskytovatelia,“ uviedol jej generálny sekretár Radovan Gumulák, podľa ktorého sa aj po schválení tejto novely budú nožnice nedofinancovania neverejných poskytovateľov oproti verejným naďalej roztvárať.
Podľa hovorcu ministerstva Michala Stušku novela nezavádza štátny príspevok na odkázanosť preto, lebo to nebol jej zámer. Ako dodal, už súčasná legislatíva umožňuje postihnutým kompenzáciu formou peňažných príspevkov, na osobnú asistenciu či opatrovanie. Cieľom novely, pokračoval, je predovšetkým celkovo zlepšiť kvalitu ponúkaných sociálnych služieb, zvýšiť ich udržateľnosť a dostupnosť a priblížiť európskym trendom. „Treba si uvedomiť, že všetky štátom poskytované finančné prostriedky sú vždy viazané na klienta, bez neho by nikomu nebolo možné poskytnúť ani cent,“ zdôraznil Stuška.
Novela pripravená ministerstvom by mala byť účinná od januára 2014. Okrem iného by sa podľa nej mali finančné príspevky na prevádzku posielať štvrťročne priamo zariadeniam, nie obciam či župám ako doteraz. Budú navyše rozdielne podľa stupňa odkázanosti opatrovaných klientov. Návrh tiež predpokladá, že klientom zariadení zostane po úhrade poplatku za starostlivosť vyššia suma dôchodku ako doteraz – napríklad pri celodennom pobyte namiesto 20 až 25 percent životného minima.