Na jubilejnom 20. stretnutí sa zúčastnil aj priamy potomok rodiny Baťovcov, vnuk Jána Antonína Baťu John Nash s manželkou Janou z Topoľčian.
„Som veľmi šťastný, že som sem mohol prísť, Slovensko je krásna krajina, nie so tu po prvý raz, Slováci sú veľmi priateľskí a cítim sa tu vždy veľmi dobre,“ povedal po príchode Nash, ktorý momentálne žije v Amerike, má tri deti a pracuje pre softvérovú firmu.
Podľa neho je vo Svite stále cítiť akýsi Baťov systém a je veľmi dôležité, aby sa aj ďalšia generácia vyvíjala v Baťovom duchu, pretože by to veľmi pomohlo Slovensku.
„Československo bolo v roku 1939 siedmou ekonomicky najvýznamnejšou krajinou na svete a Baťa patril medzi sedem najbohatších ľudí na svete, čo nie je náhoda. Priemyselný systém, ktorý tu bol vytvorený, by mohla každá firma aplikovať aj v dnešnej dobe,“ dodal Nash. Nechcel sa vyjadrovať k aktuálnej situácii súvisiacej s odškodnením rodiny po zhabaní ich majetku.
„Počas školy sme museli najprv osem hodín pracovať a po práci sme šli ešte tri- či štyrikrát do týždňa na päť hodín do školy, takže bolo to dosť náročné. Ja osobne som sa z mechanika pančuchových strojov prepracoval až na riaditeľa závodu Tatrasvit 01,“ zaspomínal na život vo Svite Ján Perinaj, ktorý pod Tatry prišiel v roku 1948 a pre Baťove závody pracoval nepretržite 44 rokov.
Foto: TASR, Oliver Ondráš
Život vo fabrike i mimo nej bol podľa neho veľmi spoločenský, hoci v práci boli na ľudí kladené dosť tvrdé nároky, predovšetkým na pracovný výkon a disciplínu.
Do Svitu počas pôsobenia Baťovcov prichádzali predovšetkým ľudia zo skromnejších rodinných pomerov. „Keď sem prišli a videli ten spoločenský život, tak to na nich zapôsobilo a mohli to považovať za akúsi Ameriku. Základná podmienka u Baťu bola, že študent Baťovej školy práce nesmel dostávať finančnú pomoc od rodičov, musel sa sám o seba postarať. To bolo veľmi dobré, pretože tento systém a prostredie formovali človeka v pozitívnom zmysle,“ dodal Perinaj.
Viacerí absolventi Baťovej školy práce i ľudia, ktorí pracovali v jeho závodoch, tvrdia, že Baťa bol obdivuhodný predovšetkým v tom, že svoje fabriky staval v regiónoch, kde nebol dostatok práce. Zabezpečil tak budovanie priemyslu a priniesol ľuďom prácu, o ktorú bola núdza.
„Tie časy tu vo Svite boli veľmi pekné, mali sme prácu, mohli sme chodiť do školy, boli sme dosť vyťažení, ale aj veselí, športovo i kultúrne založení. Baťovci stavali fabriky predovšetkým pre to, aby znížili nezamestnanosť,“ dodala Drahomíra Šedivá pochádzajúca zo Zlína, kde v Baťovej fabrike pracovali ľudia z celého okresu. Ona sama žije vo Svite už 56 rokov, keďže sa tu vydala a v krajčírskej dielni pracovala 32 rokov.
Niekedy sa vo Svite stretávalo okolo 600 absolventov školy, dnes ich tu bolo približne sto. Okrem toho sem z ďalekej Filadelfie zavítal aj Michael Ledva, ktorý si na život vo Svite spomína veľmi dobre. „Bolo tu dobre, ľudia mali prácu, mal som 14 rokov, keď som tu začal. Prvé mesiace boli dosť ťažké, mali sme nočné šichty, dohromady som tu pôsobil šesť rokov,“ zhodnotil Ledva, ktorý navštevoval školu rokoch 1942 1946. Naposledy tu bol pred piatimi rokmi a vtedy sa tu stretol so štyrmi svojimi spolužiakmi. Doteraz má vo svojom botníku „baťovky“, v ktorých sa oženil.