Odvodové prázdniny. Pomoc štátu pre firmy a ľudí bez práce

Budúci efekt nových ekonomických opatrení, ktoré včera predstavila vláda, sa zatiaľ odhadnúť nedá. Dávajú však šancu na oživenie pracovného trhu.

„O odvodové úvery záujem určite bude, veď zamestnávatelia by ich mohli získať s úrokovou sadzbou oveľa nižšou, aká je pri úveroch bežná,“ tvrdí Emil Machyna z odborového zväzu KOVO. Záujem firiem o dlhodobo nezamestnaných však podľa neho preverí až čas. „Otázny je najmä dostatok pracovných objednávok vhodných pre túto skupinu,“ mieni.

Aj šéf Zväzu stavebných podnikateľov Zsolt Lukáč pripúšťa, že hoci stavebníctvo je sektor, kde by sa uplatnila aj nízkokvalifikovaná pracovná sila, podľa neho je dnes vhodných jednoduchých pracovných činností minimum. Odvodový úver určený pre firmy, ktoré sa ocitli na pokraji krachu, však takisto hodnotí pozitívne.

Podľa modelu, ktorý po včerajšom rokovaní Rady solidarity a rozvoja predstavil premiér Robert Fico a jeho dvaja ministri, by za novoprijatého zamestnanca, ktorý bol na úrade práce evidovaný viac ako rok, nemusela 12 mesiacov platiť odvody ani firma, ani sám zamestnanec. Firme by sa tak znížili náklady na prácu a zamestnancovi by zostala vyššia čistá mzda.

Ako však spresnil šéf rezortu práce Ján Richter, hrubý mesačný príjem takýchto zamestnancov by nesmel prevýšiť 536 eur, čo je zhruba 67 percent priemeru hrubej mzdy spred dvoch rokov. Počas roka, keď nebudú odvádzať nič, by zároveň neboli ani dôchodkovo poistení, iba ak by si sociálne odvody platili dobrovoľne. Podľa vládneho materiálu by však mali mať nárok na dávky nemocenské, úrazové a z garančného fondu.

Machynovi sa takéto ukrátenie na dôchodkoch u zamestnancov s odpustenými odvodmi nepáči. „Ľudia, ktorí rovnako pracujú, majú mať aj rovnaké práva a povinnosti. V tomto prípade by preto chýbajúce poistné mal doplatiť štát,“ myslí si odborár.

Najmä malým a stredným podnikom, ktoré sa počas krízy dostali do finančných ťažkostí, by zase mal pomôcť nový finančný produkt – odvodový úver. Podľa ministra financií Petra Kažimíra bude dostupný aj firmám, ktorým už komerčné banky odmietajú požičať. Môžu mať dokonca aj dlh v Sociálnej poisťovni, nie však dlhšie ako šesť mesiacov. Špeciálny úver by sa im mohol poskytnúť v sume, ktorou by vykryli ročné odvody svojich zamestnancov.

„Celkovo je program trojročný,“ vysvetlil Kažimír. Prvý rok by podľa neho firmy z úveru nesplácali ani istinu, ani úrok. Za ďalšie dva roky by pôžičku uhradili formou splátkového kalendára. Ak by počas celého roka neprepúšťali, získali by štátnu bonifikáciu v podobe úrokovej sadzby pod tri percentá. Ak by túto podmienku nesplnili, úrok by sa im zvýšil na komerčnú hodnotu okolo siedmich percent. Úver by mala poskytovať banka, ktorá zvíťazí vo výberovom konaní. To by sa podľa Kažimíra malo uskutočniť v novembri. Na odvodové úvery by sa malo poskytnúť asi 20 miliónov eur. Dosah na štátny rozpočet vyčíslil v sume maximálne troch miliónov.

Riaditeľ personálnej agentúry McRoy Slovakia Luboš Sirota predpokladá, že firmy by mohli mať záujem obsadiť ľuďmi bez pracovných zručností a návykov najmä profesie ako operátor výroby, montážny pracovník, skladník, čašník, dokladač tovaru, predavač, pokladník a v niektorých krajoch aj vodič vysokozdvižného vozíka či zvárač. Samotný zámer, ktorý včera predstavila vláda, Sirota chváli, ale zároveň varuje, že pri „nešťastnom nastavení“ sa nakoniec môže minúť účinku.

„Myšlienka zvýhodniť pri zamestnávaní dlhodobo nezamestnaných nie je zlá. Rovnako ani nápad poskytovať firmám odvodové úvery. Ak to však štát v prvom prípade preženie s kontrolami na pracoviskách a v druhom sa mu do poskytovania úverov nepodarí zaangažovať komerčné banky, oba projekty môžu vyjsť nazmar,“ varuje.

Ako vysvetlil, firme, ktorá sa rozhodne využiť tieto zvýhodnenia, napríklad hrozí, že ak z rôznych dôvodov prepustí akéhokoľvek zamestnanca, okamžite dostane kontrolu z inšpektorátu práce, ktorý bude zisťovať, či takto nechce zneužiť štátnu pomoc. „A to aj v prípade, že rozviaže pracovný pomer s človekom, ktorý ju okradol,“ zdôrazňuje Sirota.

Odvodové úvery by zase, ako pripomína Sirota, mala poskytovať banka, ktorú vyberie ministerstvo financií, pričom štát by mal za nesplácané úvery aj ručiť. „Problém je, že nie je jasné ako,“ uvažuje. Vládny návrh síce uvádza, že by malo ísť o akýsi osobitný typ záruk, ale ak by mal o pridelení úveru rozhodovať výlučne štát, podľa Sirotu vzniká riziko, že nebudú prideľované len na základe ekonomických kritérií. Za rizikové považuje šéf agentúry aj fixné nastavenie výšky príjmu zamestnanca. Obáva sa, že nepoctivé firmy budú mzdy svojich pracovníkov umelo držať na určenej úrovni, aby získali dotácie, a zvyšok mzdy im doplatia „na ruku“.

Vláda verí, že vďaka jej opatreniam sa podarí nájsť prácu aspoň 15-tisíc ľuďom, pri ročných nákladoch štátu asi osem miliónov eur. Dlhodobo nezamestnaných je však momentálne asi 212-tisíc ľudí. Je však zatiaľ otázne, ako by výpadky na odvodoch vykryla beztak trvalo deficitná Sociálna poisťovňa.

Navrhnuté opatrenia ešte musí schváliť parlament, podľa Richtera sa tak stane už na októbrovej schôdzi. Nábor dlhodobo nezamestnaných tak firmy budú môcť začať už v novembri.

Európska komisia už pred niekoľkými mesiacmi odporučila slovenskej vláde, aby plošne znížila odvody nízkopríjmovým skupinám, neskôr jej názor podporil aj Medzinárodný menový fond. Nižšie odvody pre slabo zarábajúcich nie sú výnimkou ani vo vyspelom zahraničí. Napríklad v Nemecku firmy neplatia odvody za ľudí s príjmom pod 450 eur za mesiac. A plnú sumu odvodov hradia až za zamestnancov s mesačnou mzdou 850 eur.

Premiér Fico pripúšťa, že v prípade lepšej ekonomickej kondície štátu by pristúpil aj na plošnejšie odvodové úľavy, ale momentálne na ne Slovensko nemá finančné prostriedky. „Plošné zníženie odvodového zaťaženia pre všetkých nízkopríjmových zamestnancov by bolo veľmi nákladné a navyše neefektívne. Nezodvodnenie príjmov do výšky 67 percent priemernej mzdy by napríklad znamenalo výpadok príjmov verejnej správy okolo 3,3 miliardy eur v roku 2014. To by zodpovedalo zdvojnásobeniu deficitu verejných financií,“ konštatuje Ján Remeta z Inštitútu finančnej politiky pri ministerstve financií.

Agentúrnu správu sme nahradili autorským článkom denníka Pravda.