Právnik argumentoval, že Benešove dekréty síce kedysi umožnili majetky znárodniť, ale znárodnenie nemalo znamenať ich „ukradnutie“, ale odobratie za štátom určenú kompenzáciu. Povinnosť stanoviť odškodné si československé úrady nesplnili a Baťa s rodinou ho nikdy nedostali. Preto je podľa neho úplne namieste žiadať si ho dnes.
Cholenského tvrdenia však spochybňuje Ivan Kamenec z Historického ústavu SAV. „Benešove dekréty mali dva ciele. Socializáciu pôvodne súkromných podnikov a odobratie majetkov tým, ktorí boli obvinení, či už právom alebo nespravodlivo, že kolaborovali s fašistickým Nemeckom,“ pripomína. Nijaké kompenzácie za majetok odobratý na základe dekrétov podľa Kamenca rozhodne nie sú ich naplnením. „Keby si všetci, ktorí sa dekrétmi cítia poškodení, začali uplatňovať nároky ako Baťovci, vyvolalo by to dominový efekt a štát by sa nedoplatil,“ konštatoval.
Historik tiež naznačil, že nejestvuje ani jednoznačný názor na to, či veľkopodnikateľ s fašistami kolaboroval, alebo nie. Na jednej strane vyrábal aj pre Nemecko. Na druhej strane však do obchodných pobočiek, ktoré ešte pred vojnou založil napríklad v Japonsku alebo v Číne, posielal počas nej pracovať židovských zamestnancov, čím im vlastne zachránil život.
Ako je známe, štyria Baťovi dediči odhadujú hodnotu majetku, o ktorý ich bohatý predok prišiel na Slovensku, na miliardu eur a nárokujú si navrátenie aspoň časti z nej. „Cítime sa byť voči dedovi zaviazaní, aby sa nám aspoň niečo z toho, čo vytvoril, zase vrátilo,“ vyhlásil Baťov vnuk John Nash. Podľa neho, keby sa rodine podarilo uspieť, všetky získané peniaze reinvestujú na Slovensku. Priviezli by sem nové špičkové informačné technológie a tisícom ľudí by zabezpečili „dobre platenú prácu“. Založiť tu dokonca plánujú aj novú univerzitu.
V žiadosti, ktorú dediči minulý týždeň zaslali ministerstvu financií, si konkrétnu sumu odškodného nestanovili. Chcú, aby ju určil práve tento rezort.
Na otázku, či by sa napríklad uspokojil so symbolickou náhradou 10-tisíc eur, Nash odpovedal, že by to bola príliš malá suma. Pripustil tiež, že ak náhradu nedostanú, sú pripravení podniknúť právne kroky a súdiť sa o ňu.
Ministerstvo financií už žiadosť o stanovenie a poskytnutie náhrady za znárodnený majetok koncernu Baťa na Slovensku dostalo, ale k jej obsahu sa zatiaľ nechce vyjadrovať. Oznámilo len, že ju momentálne analyzuje.
Dediči v nej uvádzajú, že v čase znárodnenia tvorilo súčasť Baťovho koncernu na Slovensku desať firiem. Sídlili v Bratislave, vo Svite, v Nových Zámkoch, Liptovskom Mikuláši, Batizovciach či v bývalých Baťovanoch, dnešnom Partizánskom. Ako včera naznačil Nash, mestská samospráva je vraj pripravená upraviť názov mesta na Partizánske-Baťovany.
Iná vetva rodiny Baťovcov sa momentálne snaží súdnou cestou znovuzískať majetky zhabané Janovi Antonínovi Baťovi v Česku. Podľa Cholenského si ich však nárokujú spôsobom, ktorý nepovažuje za vhodný. Súdny proces sa začal tento rok a zatiaľ sa neskončil. Podľa doterajších výsledkov však dediči veľa šancí na úspech nemajú.
(Agentúrnu správu sme nahradili autorským článkom.)
