Až tri štvrtiny maturantov neprešli reparátom

Analýza opravných skúšok ukázala, že zo štvorkárov ich neurobil takmer ani jeden. Tieto výsledky sú zároveň upozornením pre rodičov, aby deťom nevyberali školu s maturitou za každú cenu. Ministerstvo školstva totiž odkazuje, že z kritérií na záverečnú skúšku nezľaví.

Analýzu reparátov získal denník Pravda od Národného ústavu certifikovaných meraní vzdelávania. Celkovo bolo na opravných maturitných testoch 1 028 žiakov, prešlo nimi len 251. Septembrové skúšky robili najmä maturanti zo stredných odborných škôl, ktorí opakovali test z cudzieho jazyka a zo slovenčiny. Gymnazisti si opravovali najmä angličtinu a matematiku, pri reparátoch boli úspešnejší.

Riaditelia škôl si myslia, že za neúspech na reparátoch môže nedôsledný prístup samotných žiakov. Ďalším dôvodom je to, že deti sa na maturitný odbor, ktorý študovali, nehodili. Potvrdzuje to aj analýza národného ústavu.

Z nej vyplýva, že väčšina žiakov na opravnom termíne mala slabšie výsledky na vysvedčeniach. Podľa priemeru známok na vysvedčeniach vo štvrtom ročníku patrili k trojkárom a štvorkárom, výnimkou boli gymnazisti, ktorí opakovali matematiku. Takmer všetci žiaci, ktorí mali priemer známok 4,0, opravnú skúšku neurobili. „Ukazuje sa, že dva mesiace navyše po riadnom termíne viacerým nestačili na to, aby dobehli to, čo počas školského vyučovania zanedbali. Ak mali slabé výsledky aj počas štúdia, dva mesiace na to zrejme nestačia,“ uviedla Romana Kanovská, riaditeľka ústavu, ktorý testy pripravil a vyhodnotil.

Aj podľa riaditeľky Strednej odbornej školy obchodu a služieb a Hotelovej akadémie v Žiline niektorí žiaci odborných škôl „nie sú študijné typy“. Ak má žiak problémy zvládať učebný odbor s maturitou, rodičom sa snaží vysvetliť, že aj pre žiaka namiesto ustavičného opakovania ročníka by bolo jednoduchšie prestúpenie na odbor bez maturity. Chápe rodičov, ktorí chcú dať svojim deťom vzdelanie, a chcú, aby mali maturitu. „Na žiakovi však vidno, či neprospieva z lajdáctva, alebo preto, že mu náročnejšie štúdium robí naozaj problém,“ hovorí Helena Milčevová.

„V prvom rade je to výsledkom osobného prístupu žiaka k štúdiu. Samotný žiak musí chcieť maturitu urobiť. Zrejme si mysleli, že opravné termíny budú ľahšie. Navyše počas prázdnin je pre žiakov oveľa ťažšie prinútiť sa, aby sa učili,“ myslí si riaditeľ Strednej odbornej školy technickej v Šuranoch František Tamašovič.

Malá časť žiakov, ktorí sa hlásia na odborné školy s maturitou, zároveň podľa neho nemá vzťah k štúdiu a viac by im vyhovoval učebný odbor bez maturity. Podobne je to podľa neho aj pri niektorých neúspešných gymnazistoch, ktorí by menej náročnú maturitu z cudzieho jazyka na odbornej škole ľahšie zvládli.

Rezort školstva vysvetľuje výsledky opravných maturít tak, že „nie všetci sa zodpovedne pripravovali na maturitu“. Odkazuje, že pri maturitách nebude zľavovať. „Ministerstvo nebude znižovať úroveň ani zľavovať z požiadaviek na absolventov stredoškolského štúdia s maturitou,“ uviedol v stanovisku tlačový odbor ministerstva. Maturanti by sa do budúcnosti podľa ministerstva nemali spoliehať na to, že sa za pár mesiacov zvládnu naučiť obsah štvorročného učiva. Na prísnejšie nároky na študentov by zároveň mali myslieť aj deviataci základných škôl a ich rodičia, ktorí sa budú rozhodovať medzi strednou školou alebo učňovkou.

Riaditeľ Gymnázia L. Svobodu v Humennom, kde „opravák“ z matematiky urobili dvaja maturanti, si myslí, že opravný termín by bolo možno lepšie stanoviť už na koniec júna, a nie až na september. „Dva mesiace je dosť dlhý čas. Úspech na opravnom termíne potom naozaj závisí od toho, či sa žiaci prinútia učiť počas prázdnin, alebo chodia na nejaké doučovanie,“ hovorí Ivan Pajtaš. Ich dvaja maturanti, ktorí sa k tomu prinútili, nastúpia od septembra na vysokú školu.

Tí, čo neuspeli na druhý pokus, môžu maturitu opakovať na budúci rok. „Šancu urobiť si maturitu majú do troch rokov od skončenia štúdia. Ale testy budú vždy ekvivalentné, nedá sa rátať s tým, že sa prižmúri oko,“ zdôrazňuje Kanovská. Maturantom stredných odborných škôl nemôžu školy vydať ani výučné listy, tie môžu dostať až spolu s maturitným vysvedčením. Aj preto sa neúspešní maturanti môžu zamestnať väčšinou len ako nižšia, resp. nekvalifikovaná sila s nižším platom, prípadne sa z nich stávajú brigádnici. Podľa Tamašoviča sa často potom o niekoľko rokov vrátia do školy s tým, že maturitu si chcú dorobiť. Prinútiť sa k učeniu je však po rokoch ešte ťažšie ako po dvoch mesiacoch.

Výsledky opravných skúšok zo slohu zatiaľ nie sú k dispozícii, na školách tiež prebiehajú ústne opravné termíny. Slohovú časť opakovala menšia časť neúspešných maturantov. Niektorí z takmer 1 300 maturantov, ktorí sa prihlásili na opravný termín, si tiež svoje rozhodnutie rozmysleli a na opravák neprišli.