Okamih rovnodennosti však nenastáva každý rok v rovnakom čase. Príčinou je rozdielna dĺžka astronomického a občianskeho roku, ako aj vkladanie prestupného dňa – 29. februára – každý štvrtý rok. Začiatok astronomickej jesene je vždy v rozmedzí od 21. do 24. septembra.
Jesenná rovnodennosť nastáva v momente, keď je Slnko pri svojom zdanlivom pohybe od severu na juh presne nad rovníkom. Na severnej pologuli sa začína jeseň a na južnej pologuli jar. Táto nedeľa tak bude jedným z dvoch dní za rok, počas ktorých sú svetlá časť dňa, aj noc takmer rovnako dlhé, teda trvajú 12 hodín.
Pri striedaní ročných období hovoríme o jarnom a zimnom slnovrate a jarnej a jesennej rovnodennosti.
Podľa klimatológa Slovenského hydrometeorologického ústavu Pavla Faška má jesenná rovnodennosť vplyv aj na charakter počasia. Dni sa začínajú skracovať a nastáva dlhodobý proces ochladzovania zemského povrchu. Teploty však podľa neho môžu ešte niektoré dni dosahovať popoludní vyše dvadsať stupňov.
S príchodom jesene sa spájali aj ľudové zvyky. Podľa etnologičky Malokarpatského múzea v Pezinku Kataríny Čelkovej ľudový kalendár však nepočítal s astronomicky presnými dňami začiatku jesene. „Na základe empirických poznatkov o vegetačnom cykle prírody sa s rovnodennosťou spájali niektoré magické úkony a predstavy. Bolo to typické najmä pre jarnú rovnodennosť, keď sa »aktivizovali« nadprirodzené javy,“ vysvetlila Čelková. Podľa ľudového kalendára sa jeseň začínala na Bartolomeja – 24. augusta, keď sa v ľudovej kultúre končilo leto: „Bartolomej sa vymočí do vody“ – nie je už čas na kúpanie. Známe sú aj pranostiky: „Na Bartolomeja každý dobrý sedliak žito seje“, „Bartolomej svätý odpoludnia kráti“. „Jesenná rovnodennosť sa v obyčajoch výrazne neodrážala. Zvykov a obradov nebolo veľa, ale patrili k najvýznamnejším z celého výročného cyklu. Prevažovali zvyky sprevádzajúce zber úrody – dožinky, či vinobranie,“ dodala etnologička.