Čaplovič trvá na vyšších platoch pre učiteľov

Minister školstva Dušan Čaplovič v týchto oblastiach ustúpil pripomienkam odbornej verejnosti, ktorá kritizovala niektoré z jeho plánov navrhnutých v správe o stave školstva. Rezort chce však naďalej zvyšovať počty žiakov v triedach, čo pri zmene spôsobu financovania môže viesť k zániku škôl s menším počtom žiakov.

Upravenú verziu správy predložil minister do pripomienkového konania, vláda by o nej mala rokovať do konca septembra. K najväčším ústupkom zo strany ministerstva patrí upustenie od plánu obmedziť výber základnej školy. Denník Pravda o tomto ministrovom ústupku informoval v pondelok. Čaplovič pôvodne navrhoval, aby deti chodili povinne do spádovej školy, teda školy, ktorú určí obec v mieste trvalého bydliska rodičov. „Prakticky všetci diskutujúci, ktorí sa k spádovej škole vyjadrili, návrh jednoznačne odmietli,“ uviedol rezort vo vyhodnotení verejnej diskusie. Kritici pôvodného zámeru upozorňovali, že by sa potom znížila kvalita škôl a znamenalo by to obmedzenie slobody výberu. Ministerstvo vyšlo v ústrety aj požiadavkám učiteľov na zvyšovanie platov. Tie by sa mali v priebehu troch rokov postupne zvýšiť na 1,2-násobok priemerného platu v národnom hospodárstve – teda na približne 966 eur. Každoročne by sa mali zvyšovať výdavky do základných a stredných škôl v priemere o 110 miliónov eur a na vysoké školy o 20 miliónov eur. Do týchto výdavkov majú byť zahrnuté domáce zdroje, ale aj eurofondy.

„Je to krok, ktorý sme požadovali, aby správa neobsahovala len všeobecný prísľub zvyšovania výdavkov do školstva, ale aby bol stanovený konkrétnejší ročný nárast,“ reagovala na správu Gabriela Dorňáková z Asociácie riaditeľov štátnych gymnázií. Prísľub každoročného zvyšovania výdavkov na školstvo a platov učiteľov privítali aj zástupcovia školských odborov. „Určite budeme radi, ak to prejde, otázne však je, či to schváli vláda,“ povedal Martin Maták z najväčšieho odborového združenia zamestnancov v školstve. S navrhnutým zámerom ministerstva je spokojný aj šéf Nových školských odborov Ľudovít Sebelédi. Zostáva však skeptický. „Papier znesie veľa. Ak to aj vláda schváli, vôbec nie je isté, či to naozaj splní,“ dodáva.

Ministerstvo financií sa k zvyšovaniu výdavkov na školstvo nechcelo vyjadrovať. „Správa má vyše 80 strán, v pripomienkovom konaní je iba niekoľko hodín. Ministerstvo financií sa k nej vyjadrí v rámci medzirezortného pripomienkového konania,“ uviedol hovorca rezortu financií Radko Kuruc. Jasné nie je ani to, či sa platy učiteľov budú zvyšovať na budúci rok. „Rokovania o rozpočte sú v plnom prúde, a preto by bolo predčasné sa vyjadrovať k akejkoľvek jednotlivej téme,“ dodal.

Rezort školstva aj naďalej trvá na zvyšovaní počtu žiakov v triedach, hoci učitelia upozorňujú, že v triedach pribúda detí s poruchami učenia a pri väčšom počte žiakov budú mať menej času na to, aby sa deťom viac venovali. V každom prípade spájanie tried by pri zmene systému financovania podľa počtu žiakov aj tried mohlo viesť k rušeniu škôl s malým počtom žiakov.

Do kritérií financovania základných škôl sa však nebudú brať výsledky testovania deviatakov. Tie po kritike odborníkov majú zostať len ako spätná väzba pre žiakov a školy a nemajú sa používať na vytváranie rebríčkov škôl. Podľa kritikov totiž na školách nie sú rovnaké podmienky na vzdelávanie, pri porovnávaní škôl sa nezohľadňuje počet začlenených detí s rôznymi poruchami učenia a pri testovaní sa na školách stále robia aj podvody.

Zástupcov škôl, naopak, nepotešil kompromis, ktorý Čaplovič navrhol v prípade menovania riaditeľov škôl. Tých by síce naďalej mala navrhovať rada školy, zriaďovatelia – teda samosprávy a župy by pri ich menovaní mali právo veta. Rezort školstva argumentuje, že taký systém funguje aj pri súkromných školách. Učitelia a riaditelia škôl však upozorňujú, že takýmto spôsobom sa riaditelia škôl môžu dostať do väčšej závislosti od zriaďovateľov, ktorí budú riaditeľov škôl menovať podľa svojich záujmov. Nejasné pritom zostáva, akým spôsobom by sa riešila situácia, ak by samospráva návrh rady školy na menovanie riaditeľa vetovala. „Už teraz sa pritom stáva, že riaditeľ ide ruka v ruke so zriaďovateľom a dosah na ich konanie aj pri podozrivom správaní sa nemá ani minister,“ upozorňuje učiteľ Vlado Crmoman.

Aj v oblasti vysokých škôl ministerstvo navrhlo každoročné zvyšovanie financií. Návrhy niektorých diskutujúcich, aby štát vysokoškolské štúdium čiastočne alebo úplne spoplatnil spolu so zavedením systému pôžičiek, rezort odmietol. „Aj napriek viacerým pozitívnym prínosom zavedenia školného v dennej forme štúdia ministerstvo z politických dôvodov nepovažuje v súčasnosti presadenie takéhoto opatrenia za priechodné,“ uvádza sa vo vyhodnotení správy. Rezort tiež zotrval na svojom návrhu, ktorý bol najviac diskutovaný v oblasti vysokých škôl, a ponecháva návrh na zrušenie vedecko-pedagogických titulov profesor a docent. Namiesto nich by na univerzitách zostali len príslušné funkčné miesta. Rezort pritom zdôrazňuje, že doteraz udelené tituly ich nositeľom zostanú.