Zároveň sa vzdá kompetencie vyhlasovať a rušiť takéto územia v prospech vlády. Zmeny navrhuje novela zákona o ochrane prírody a krajiny. V novele rezort určuje aj nový spôsob, ako sa vysporiadať so súkromnými vlastníkmi v chránených územiach.
Viac ako polovicu pozemkov v chránených územiach dnes nevlastní štát, ale súkromní majitelia. Tým vznikajú straty, pretože ich môžu obhospodarovať len v obmedzenej miere. Štát od nich doteraz nekúpil či nevymenil ani hektár pôdy a každoročne im platí okolo milióna eur ako odškodné. Po novom bude môcť od súkromného vlastníka pozemok kúpiť, zameniť či dohodnúť sa s ním na jeho spravovaní nájomnou zmluvou.
„Štát bude môcť pozemky od vlastníkov zameniť či odkúpiť. Vlastník bude môcť tiež dobrovoľne uzavrieť zmluvu so Štátnou ochranou prírody o tom, že pozemky bude obhospodarovať tak, aby chránil prírodu a neničil ekosystémy. Za to by potom mohol dostať štátnu podporu,“ vysvetľuje štátny tajomník ministerstva životného prostredia Ján Ilavský.
Juraj Vanko so Združenia vlastníkov neštátnych lesov Slovenska tvrdí, že možnosť kúpy či zámeny pozemkov nie je zlý nápad, v praxi však podľa neho fungovať nebude. „Každý, kto hospodári na svojom kúsku lesa, nemá dôvod ho predávať. Zámeny sú už reálnejšie, otázne je, či štát bude mať vhodné pozemky,“ hovorí. Záležať podľa neho bude aj na lokalite pozemku, ktorý štát ponúkne na výmenu.
Vyhlasovať všetky chránené územia po ich prehodnotení bude namiesto zeleného rezortu vláda. Tá dnes môže vyhlasovať len národné parky. Prírodné rezervácie a chránené areály spadajú pod obvodné úrady životného prostredia so sídlom v kraji. Podľa Ilavského sa netreba obávať, že vláda bude meniť hranice chránených území. „Každým vyhláseným územím sa môžu obmedziť aj vlastnícke práva, kde potom vzniká nárok na hradenie ujmy. Tá ide zo štátnych prostriedkov a preto je dôležité, aby vláda pri vyhlasovaní chránených území mala súčasne prehľad o dopade na verejné financie a o záväzku, akú výšku ujmy bude treba hradiť,“ spresňuje Ilavský.
Ochranár a riaditeľ Inštitútu ochrany prírody Banská Bystrica Marián Jasík tvrdí, že sa tým celý proces prehodnocovania hraníc spomalí či dokonca zastaví. „Pri každej zmene chráneného územia bude potrebné dodržať zdĺhavý legislatívny proces. Hrozí aj strata nezávislosti, pretože na rokovaní vlády bude potrebná dohoda a každý rezort si vždy háji vlastné záujmy,“ hovorí. Podľa neho sa môže stať, že šéfovia iných rezortov budú presadzovať viac ako ochranu prírody napríklad rozvoj cestovného ruchu či ťažbu dreva.
Novela zavádza aj vyhlasovanie novej kategórie, obecných chránených území, ktoré budú môcť vyhlasovať len mestá a dediny. Pôjde väčšinou o obecné parky či parky pri kaštieľoch, ktoré samosprávy budú chcieť uchrániť pred zásahmi developerov. Podľa Jasíka túto novinku využije len pár osvietených starostov, pre ktorých je ochrana prírody na prvom mieste. „Samosprávy sa ozvali, že by túto kompetenciu chceli mať a je teraz len na nich, či ju aj využijú. Nie je tam síce nárok na financie, ale obce budú môcť mať svoje chránené územia,“ hodnotí Michal Sýkora so ZMOS-u. Ako dodal, až čas ukáže, ako sa v praxi uchytí.
Ak novelu schváli vláda aj parlament, platiť by mala od januára budúceho roka.