Ako uviedol Borguľa, bez verejnej súťaže Bratislavský kraj urobil od roku 2010 približne 215 opráv havárii na objektoch v jeho správe za približne 11 miliónov eur. O prípade informoval denník Pravda už 13. septembra.
Ako sa vyjadril Borguľa na štvrtkovom brífingu, má podozrenie, že predseda Bratislavského kraja robil počas svojho volebného obdobia opravy a rekonštrukcie spôsobom, ktorý je v rozpore so Zákonom o verejnom obstarávaní. Podľa Borguľu doteraz zistené skutočnosti poukazujú na to, že štatutárny orgán BSK spoločne so svojimi podriadenými upovedomili riaditeľov subjektov spravujúcich budovy kraja, aby poruchy, stavebné opravy a rekonštrukčné práce nahlasovali kraju ako mimoriadne udalosti – havárie.
Podľa Borguľu týmto spôsobom obchádzali Zákon o verejnom obstarávaní a vyhýbali sa verejnej súťaži. „Pri havárii stačí vyberať z troch firiem a priamo zadať zákazky vybranému dodávateľovi, pričom celková suma nesmie prekročiť 200 000 eur bez DPH. Dokumenty z tohto konania sa nezverejňujú, takže ide o absolútne netransparentný postup,“ povedal Borguľa a dodal, že ostatné spoločnosti sa tak ani nemajú možnosť dozvedieť o zákazke.
Podľa Borguľu boli tiež zákazky prideľované niekoľkým vybraným spoločnostiam, ktoré sú navzájom majetkovo a personálne poprepájané a tiež s prepojením na niektoré osoby blízke strane SDKÚ.
Frešo: Je to akt predvolebného boja
„Každý vie, že žiaden predseda kraja neorganizuje, neriadi zákazky na úrade a nezasahuje do nich. Vždy je to vecou úradu a ľudí, ktorí majú príslušné pečiatky na to, aby o tom rozhodovali. Tváriť sa, že to niekto môže osobne riadiť, je hlúposť,“ vyjadril sa Frešo, podľa ktorého je iba marketingovým ťahom spojiť jeho meno s trestným oznámením, ktoré poažuje za akt predvolebného boja .
Vysoký počet opráv zdôvodnil Frešo tým, že Bratislavský kraj spravuje 404 budov, pričom sa nemohol uchádzať o predvstupové fondy ani o eurofondy. Frešo zároveň zdôraznil, že kraj sa zachoval férovo a začala sa kontrola všetkých zákaziek opráv.
„Nielen, že sme súťažili, ale navyše sme overovali znaleckými posudkami trhové ceny,“ vyjadril sa Frešo a dodal, že z doterajších 70 kontrol nie je žiaden nález. Frešo dodal, že aj pred regionálnymi voľbami v roku 2009 podala Flašíková-Beňová trestné oznámenie na neznámeho páchateľa, ktoré malo Freša očierniť a zdiskreditovať.
„Za jej predchádzajúcej éry ostalo niečo v obehu, niečo nedoriešené,“ povedal Frešo. „Sú to zmenky, ktoré pani Flašíková-Beňová poskytla schránkovej firme v prípade Danube Areny,“ uviedol Frešo s tým, že škoda, ktorá je v súčasnosti vyčíslená v tejto kauze na 150 000 eur, bude zrejme oveľa vyššia. „Pani Flašíková-Beňová sa silou-mocou chce dostať na čelo BSK, aby sa táto aféra mohla zahladiť,“ povedal Frešo.
Beňová: Frešo otvára dávno vyriešenú tému
Podľa Moniky Flašíkovej-Beňovej Frešo nevie, ako sa vyhovoriť z „prúseru“. Vysvetlila, že ešte v januári 2010 požiadala hlavného kontrolóra o kontrolu Danube Areny a I. župnej, ale kontrola nenašla žiadne pochybenie, ktoré by viedlo k podaniu trestného oznámenia.
„Teraz namiesto toho, aby vysvetlil, prečo používal župu na financovanie firiem SDKÚ, sa snaží otvárať tému, ktorá je dávno vyriešená,“ povedala Flašíková-Beňová. Považuje za smiešne, že Frešo o tomto prípade hovorí, lebo ak by bolo akékoľvek podozrenie, mal dostatok času na riešenie. „On vie, že tam nie je čo riešiť,“ dodala.
Freša možno postihne Žitňanskej novela Trestného zákona
Prvým verejným činiteľom, na ktorého sa bude možno vzťahovať novela Trestného zákona z čias exministerky spravodlivosti Lucie Žitňanskej, bude možno jej stranícky šéf Pavol Frešo. Zmena zákona postihuje verejných funkcionárov aj pri trestných činoch z nedbanlivosti. „Padni, komu padni. To je jediná odpoveď, ktorú môžem na to dať,“ povedala Žitňanská pre agentúru SITA. Zároveň však dodala, že trestné oznámenie nie je samo o sebe ani dôkaz, ani vyšetrovanie prípadu, ani obvinenie a ani obžaloba. „Musíme si počkať, ale platí princíp: padni, komu padni,“ konštatovala.
Parlament v júli 2011 schválil novelu Trestného zákona, ktorá rozšírila trestanie verejných funkcionárov aj na prípady tzv. vedomej nedbanlivosti. Ak spôsobia škodu, hoci nie úmyselne, ale s vedomím, že ich konanie k nej môže viesť, môžu ísť do väzenia až na päť rokov.