Školám určia, koľko žiakov bude v triede

Učitelia predpovedajú, že takéto dôsledky bude mať novela školského zákona, ktorú v štvrtok schválila vláda. Zriaďovateľom škôl určila presné čísla nielen maximálnych počtov žiakov v triedach, ale aj minimálnych. Na nedostatočne naplnené triedy dá štát menej peňazí, čím dotlačí školy k ich zániku.

Schválená novela, ktorou si šéf rezortu školstva Dušan Čaplovič vyslúžil kritiku už pri jej predložení v máji, pritom oproti pôvodnej verzii obsahuje viaceré ústupky. Minister sa napokon vzdal napríklad zámeru zvýšiť maximálny počet žiakov z 22 na 25. Práve tento bod sa nepozdával kritikom, ktorí upozorňovali na hluk v preplnených triedach i na to, že učitelia by mali menej času venovať sa žiakom individuálne.

Podľa novej verzie, ktorá ide do parlamentu, sa však zavádzajú minimálne počty žiakov v triedach. Prváčikov v triede na základnej škole bude najmenej jedenásť, žiakov vyšších ročníkov 13 a na druhom stupni 15. Na stredných školách bude rozmedzie upravené po novom na 17 až 31, pričom všetky tieto zmeny by mali vstúpiť do platnosti o dva roky. Ministerstvo stanovením minimálneho počtu žiakov chce docieliť, aby triedy boli viac naplnené, predpokladá sa, že ich bude aj menej.

„Stanovenie minimálnych počtov žiakov je predpríprava na zákon o financovaní školstva, ktorý plánujeme pripraviť na budúci rok. Nastavené počty žiakov v triedach budú platné od školského roka 2015/2016, aby sa školy a zriaďovatelia na to mohli pripraviť,“ uviedol Čaplovič. O svoju budúcnosť sa najväčšmi obávajú školy na dedinách. „Je to veľmi kritická hranica, ktorú dnes síce tesne spĺňame, ale môže sa stať, že príde nejaký slabší ročník a dostaneme sa pod ňu. Vznikol by tak problém, či tieto triedy spájať alebo neotvárať ročník,“ hovorí riaditeľ ZŠ vo Východnej František Pitoňák. V prvom ročníku tu majú 11 žiakov, čo je spodná hranica na otvorenie triedy. „Je to otázka roka či dvoch, kým príde menej žiakov, a budeme s tým mať problémy,“ dodáva riaditeľ. Podobne malé školy sú aj v blízkom Važci a Hybiach, odkiaľ je do mesta k najbližšej škole 15 kilometrov.

Ak by chcela škola otvoriť triedu napriek tomu, že by nespĺňala požiadavku minimálneho počtu, dofinancovať by ju musel zriaďovateľ, čo riaditelia považujú za nereálne. „Nemali by na to, radšej by školu zrušili,“ myslí si Zdenka Hradská, riaditeľka ZŠ v Ťapešove, ktorá funguje ako málotriedka. V jednej triede sa tu spolu učia druháci a tretiaci, vo vedľajšej zasa prváci so štvrtákmi. Dokopy 36 žiakov. Starší žiaci už dochádzajú do obce Lokca vzdialenej asi päť kilometrov. Ak by tam však rodičia museli nosiť najmenšie deti, boli by s tým vraj problémy. „Aj tu je to náročné tým, že musíme chodiť dosť skoro, lebo rodičia idú do práce, a preto potrebujú dať deti do školy veľmi skoro,“ vysvetľuje Hradská.

Z úpravy počtov žiakov v triedach majú najmenšie obavy stredné školy. Riaditeľ gymnázia v Detve Pavel Lalík vraví, že za dôležitejšie považuje skôr normatívy, aby mali z čoho platiť vyučovanie. Zástupca riaditeľa na SOŠ technickej v Michalovciach Ján Vančík sa podobne úbytku odborov neobáva. „Už dnes robíme dvojodborové triedy, v ktorých majú žiaci všeobecné predmety spoločné a na odborné sú delené. Napríklad aj zo zákona môže byť v laboratóriu naraz len desať žiakov,“ vysvetľuje. Problémom je podľa neho skôr nezáujem o odborné školy, keďže napriek tomu, že škola ponúka asi 30 rôznych profesijných odborov, ročne sa jej darí otvárať asi osem.

Nedoriešená zostáva otázka financovania škôl v odľahlých obciach. Tu urobil minister ďalší ústupok v novele zákona. Výnimku mali dostávať obce, kde majú deti do inej najbližšej školy viac ako 20 kilometrov. Túto hranicu ministerstvo napokon znížilo na šesť kilometrov, čím by sa mal okruh škôl s osobitným financovaním rozšíriť. Podobne by to malo byť pri školách s vyučovacím jazykom národnostnej menšiny, ak v okolí šiestich kilometrov nie je iná škola s takým jazykom. Málotriedky dnes dostávajú mesačne od štátu nielen peniaze podľa počtu žiakov, ale i kompenzačný príspevok na každého žiaka. O podrobnostiach nového financovania škôl chce viesť rezort školstva so zástupcami škôl a učiteľov ešte diskusie. Odborári už vopred varovali, že pri rušení tried sa obávajú o kvalitu vyučovania a zníženie individuálneho prístupu učiteľa k žiakovi.