Je šťastie, že 900-ročná Zoborská listina vôbec prežila

Kľúčová písomnosť slovenských dejín, Zoborská listina z roku 1113 mala podľa historikov šťastie, že prežila bez väčšej ujmy uplynulých 900 rokov.

27.09.2013 09:27
Zoborská listina Foto: , ,
Kópiu Zoborskej listiny vystavujú v Diecéznom múzeu na Nitrianskom hrade.
debata (3)

Stredovekí falšovatelia sa ju pokúšali zmeniť alebo poškodiť. Ak by boli úspešní, 36 slovenských miest a obcí vrátane Piešťan, Hlohovca, Šaľe, Močenka, Červeníka, Trebatíc či Zlatých Moraviec by prišlo o veľký kus vlastnej histórie.

Vo štvrtok sa pri príležitosti 900. výročia Zoborskej listiny v Nitre stretli primátori, starostovia miest a obcí zapísaných na pergamene. Každý dostal od Nitrianskeho samosprávneho kraja pamätnú kópiu listiny, aby si podľa predsedu Milana Belicu pripomínali dokument, ktorý vznikol takmer 500 rokov pred objavením Ameriky. Ocenenie prevzal aj medievalista Richard Marsina, ktorý listinu a aj falšovateľské pokusy preštudoval.

Zoborská listina je súpisom obrovského cirkevného majetku patriaceho benediktínskemu kláštoru sv. Hippolyta na Zobora, najstaršiemu na Slovensku. Obsahuje približne 150 názvov riek, chotárov a obcí ležiacich prevažne na území dnešného Nitrianskeho kraja a o jej falšovanie sa pokúšali ďalší mocní ľudia, ktorí si chceli z cirkevného majetku ukrojiť.

„V staršej dobe nebolo zvykom presne ohraničiť majetok. V neskoršej dobe tú pravú listinu zobrali a chceli do nej vsunúť presnejšie ohraničenie. Nuž a keďže to robili o 100, 200 rokov neskôr, chceli tú hranicu rozšíriť vo svoj prospech,“ naznačil Marsina.

Z majetkových dôvodov sa počas stredoveku strácali mnohé iné listiny, zničili sa alebo zhoreli. „Dá sa povedať, že je veľké šťastie, že to Zoborská listina prežila. Hoci nám chýba asi jedna šestina, máme jej odpis z roku 1249, keď bola ešte celá. Takže poznáme celý text,“ dodal Marsina.

Podrobný výskum listiny sa robil v 60-tych rokoch a stále v nej zostali miesta, ktoré sa odborníkom nedarí celkom rozšifrovať. Podľa riaditeľa Archeologického ústavu SAV Mateja Ruttkaya je v pergamene zapísaných niekoľko dedín, ktoré nevedia lokalizovať. „Máme dediny, ktoré zmizli z povrchu zemského a tie sa snažíme nájsť. Napríklad neďaleko Dražoviec bola dedina Dobrotka. Pripomína ju potok Dobrotka a jedna usadlosť. Práve tam by sme chceli robiť výskum, či sa v tomto priestore dedina nachádzala.“

Deväťsté výročie Zoborskej listiny využili tento rok mnohé zo zapísaných obcí na zorganizovanie slávností a koncertov. V Jarku pri Nitre bude napríklad tento víkend folklórny sprievod, domáca zabíjačka. A tiež slávnostne predstavia prvú ucelenú publikáciu o histórii dediny, ktorú vyskladali z materiálov z Budapeštianskych, Ostrihomských či Viedenských archívov.

Obce, ktoré boli zapísané v zoborskej listine mali podľa starostu Róberta Bakytu veľké šťastie, pretože mnohé iné vo vlastnej histórii len tápajú. „Tým, že naša obec bola majetkom kláštora, uchovali sa mnohé archívne dokumenty. Mnohým ostatným dedinám, ktoré patrili pod rôzne panstvá, sa dokumenty nezachovali alebo sa zničili.“

© Autorské práva vyhradené

3 debata chyba
Viac na túto tému: #Zoborská listina #Richard Marsina #Matej Ruttkay