Samotný úvodný dokument je rozdelený do častí Sebaurčenie, Politika identity, Samospráva, Vzdelávanie a Jazykové práva. V úvode konštatuje, že počet Maďarov na Slovensku postupne klesá, pričom sa usiluje odpovedať na otázky, ako je možné spomaliť, zastaviť či zvrátiť „tieto negatívne tendencie a ako sa dá vybudovať udržateľné a hodnotné spoločenstvo Maďarov na Slovensku“.
Navrhujú imidžovú kampaň Maďarov
V časti Sebaurčenie, ktorú predseda poslaneckého klubu László Solymos označil za kľúčovú, Most-Híd rieši deficit slovnej zásoby tunajších Maďarov, ale aj vytvorenie a voľbu spoločných symbolov Maďarov na Slovensku. Vytvoreniu zástavy a znaku by mala predchádzať spoločenská diskusia a legitimovať by ich mala široká občianska iniciatíva, napr. podpisová akcia. Most-Híd chce zároveň najmä z vlastných a sponzorských zdrojov navrhovať a iniciovať uskutočnenie imidžovej kampane Maďarov na južnom Slovensku či vytvoriť Kultúrny kataster južného Slovenska.
V rámci Politiky identity sa bude Most-Híd zasadzovať za to, aby sa na Slovensku určovali práva na používanie jazyka národnostnej menšiny na základe používania takéhoto jazyka a nie na základe národnosti. Bude tiež iniciovať, aby sčítanie ľudu umožnilo priznanie viacnárodnostnej identity. „Za situácie, keď výrazná časť občanov krajiny pociťuje príslušnosť k dvom, resp. viacerým etnikám, považujeme za nepochopiteľné a zbytočné, aby Slovensko nútilo svojich občanov robiť v tejto otázke rázne a jednoznačné rozhodnutia,“ píše sa v dokumente.
Strategická v dokumente je kultúrna a školská samospráva
Medzi strategické ciele strany v oblasti Samosprávy patrí kultúrna a školská samospráva pre Maďarov na Slovensku, územnú autonómiu považujú pre riešenie týchto problémov za neadekvátnu. „Len tak sa dá zabezpečiť systematický rozvoj týchto inštitúcií, iba takto sa môžu naše školy a kultúrne ustanovizne podieľať na zachovaní a rozvoji národnej identity Maďarov na Slovensku,“ tvrdí Most-Híd, podľa ktorého by bolo vhodné prehodnotiť aj rozdelenie obcí do okresov.
Vo sfére školstva sú bugárovci presvedčení, že najväčším nedostatkom škôl s vyučovacím jazykom maďarským je bezpochyby úroveň vyučovania slovenského jazyka. „Práve preto iniciujeme jeho vyučovanie ako druhého,‚cudzieho‘ jazyka v našich školách,“ avizuje strana.
Maďarčinu presadzujú ako regionálny úradný jazyk
V oblasti Jazykové práva ide aj o uznanie maďarského jazyka ako regionálneho úradného jazyka na území SR. Podarilo by sa tým vraj odstrániť asymetrický stav, kde sú proti sebe explicitne preferovaný úradný jazyk voči menšinovému.
Líder strany Béla Bugár informoval, že celá „Vízia 2016“ má päť častí. Ide o ekonomickú oblasť a hospodárske otázky, verejný sektor, ľudské práva a postavenie menšín, rozvoj regiónov a európsku politiku. Celú víziu by chcel Most-Híd prijať na jar na programovej konferencii. „Chceme občanom deklarovať, že ak nás budú voliť, toto môžu od nás očakávať, že toto sú veci, od ktorých nemienime ustúpiť,“ dodal.