Pracovný život Adriána Jenča ovládla reforma štátnej správy ESO. Tá sa od októbra dostáva do druhej fázy, Jenčo však už má pred sebou víziu finálnych zmien, ktoré by mali platiť v roku 2020. „Keď sa človek začne niečomu venovať, dáva do toho všetko. Pokiaľ sa to podarí, tak to určite budem brať ako úspech. To bola aj jedna z motivácií, prečo som sa na to dal,“ vraví. Prechod zo súkromnej sféry do štátnej pocítil v plnej miere. Najmä na nelogických veciach, obehu papierových dokumentov či pomalosti. „Základný rozdiel systému práce v súkromnej oproti štátnej sfére je v tom, že úradník robí to, čo mu hovorí zákon, kým v súkromnej sfére robíte všetko to, čo vám zákon nezakazuje,“ konštatuje s tým, že aj toto je jedna z vecí, ktorú by chcel uplatniť v štátnej správe.
6.00 h
Najprv v pokoji budíček či hygiena, domácnosť postupne ožíva. Adrián Jenčo aj s manželkou budia svoje dve dcéry, ktoré ich naplno zamestnajú. Po raňajkách ich otec oblieka a manželka zase češe a môže sa ísť. Do školy a škôlky na Grösslingovej vezie päť- a sedemročnú dcéru cestou do práce otec. Ak stíha, v malej pekárni pri ministerstve na Drieňovej ulici si kúpi niečo na raňajky, keďže skoro ráno mu nechutí a doma neje. Dnes sú cesty plné, a tak po pečivo ísť nestíha. I tak bude dobiehať natesno.
8.10 h
Rozbehnutý, ešte bez kravaty, sadá za pracovný stôl so šéfom odboru živnostenského podnikania Jánom Dutkom. Rýchlo zisťuje podrobnosti o prebiehajúcich zmenách na úradoch. Chystá sa totiž na pravidelnú veľkú poradu o reforme ESO. Keďže tá prebehne v inej budove ministerstva, na Pribinovej ulici, sadá do služobného auta a rýchlo sa presúva. Cestou ešte odpovedá na niekoľko emailov a esemesky. Zisťuje, že sa mu mení dnešný program. Stretnutie v parlamentne, na ktorom mal diskutovať o zmenách vo volebných zákonoch, sa presúva na zajtra. To mu naruší aj ďalší deň, keďže v rovnakom čase mal prezentovať delegácii z Nemecka systém štátnej správy u nás. Namiesto neho to bude musieť spraviť niekto iný. „Takéto zmeny v programe sú tu bežné. Všetko je na behu. Nemôžem sa spoliehať na žiadne dlhodobé plány, lebo vždy sa niečo na poslednú chvíľu ešte mení. Prichádzajú veci, ktoré musíme riešiť operatívne,“ hodnotí. Teraz je čas nasadiť si kravatu, ktorú si dáva najmä pred dôležitejšími poradami.
8.40 h
Každotýždňová porada vedúcich ľudí z ministerstva má prezradiť, ako napreduje ESO. Rovnaký dôvod má aj nadväzujúca porada so štátnym tajomníkom rezortu či s vedúcou služobného úradu. O týždeň zanikne 50 obvodných úradov, ktoré nahradí 72 okresných úradov. „Nie je to len výmena tabúľ, ktorú za tým mnohí vidia,“ vysvetľuje Jenčo. Prebrať treba sťahovanie úradníkov, technické vybavenie od kopírok až po skenery, prípravu školení či distribúciu nových pečiatok pre úrady. „Keď si dnes chcete niečo vybaviť, musíte chodiť do miesta bydliska. To chceme zrušiť, aby občan mohol prísť na úrad v ktoromkoľvek meste, aby sme vedeli jeho žiadosť spracovať a sami si ju posunúť na vybavenie,“ pokračuje. Rozplánovanie reformy až do roku 2020 má podľa neho logiku a bez tejto postupnosti by to nešlo. V prvej fáze, keď od januára skončili krajské úrady, vnímal kritiku, že sa v skutočnosti nič nezmenilo. Keď prišli čísla, podľa ktorých reforma v prvom roku ušetrila 127 miliónov eur, bral to aj ako zadosťučinenie. Ďalšou takouto skúškou podľa neho budú najbližšie mesiace.
Vo vízii ESO vidí posun nielen pre spoločnosť, ale aj pre seba. Funkciu bral s tým, že to bude aj jeho osobná výzva. Členom Smeru nie je. „Keď som bol mladý, bol som skôr zástanca pravice. Keď však človek má deti a starších rodičov, vníma aj solidárnosť. Určite ale nie som ľavičiar. Čo sa týka politickej orientácie, som možno v strede,“ mieni. Vstup do politiky ho zatiaľ neláka.
Aj k práci jednej z hlavných postáv ministerstva vnútra sa dostal zhodou okolností. „Bol som v súkromnej firme, v ktorej som mal pocit, že začínam stagnovať. Zhodou okolností som sa dostal k ministrovi Robertovi Kaliňákovi, s ktorým sme sa bavili o reforme, a neskôr prišla ponuka,“ spomína. Nakoľko sa mu takýto prechod do štátnej správy oplatil a koľko zarába, prezradiť nechce. V budúcnosti sa vidí v oblasti zákazníckych služieb, keďže ho baví práca s ľuďmi. Momentálne nevie. Za zaujímavé považuje poskytovanie služieb zákazníkom.
11.40 h
Na rad prichádza pošta. Po opätovnom presune do úradu na Drieňovej ulici sadá Jenčo ku kope papierov, ktoré čakajú na jeho podpis. Jedna zo zamestnankýň mu v krátkosti zreferuje, o čo ide, on papier preletí pohľadom, podpíše a ide sa na ďalší. Ako generálnemu riaditeľovi sekcie verejnej správy, obsahovo asi najširšej sekcie rezortu, sa mu na podpis dostáva všetko možné. Do agendy sekcie spadajú voľby, verejné zbierky, referenčný register adries a obyvateľstva, občianske združenia, živnostenské podnikanie, priestupky, štátne hranice, miestna správa a samospráva, vojnové hroby či registratúra a archívnictvo. Jenčo pripúšťa, že zo začiatku mal problém orientovať sa v takom širokom spektre tém. Aj keď vedel, ako funguje štátna správa, nebol vo všetkých oblastiach celkom doma. V prvých týždňoch či mesiacoch v práci si tak musel mnoho vecí od základu naštudovať. To, že prišiel zo súkromnej sféry, však považuje aj za pozitívum. „Často chodím s nápadmi, pri ktorých sa úradníci chytajú za vlasy, že to sa tak nemôže. Potom, keď si to nejako rozoberieme na drobné, sa mnohé veci dajú presadiť. Keď niekto dlhodobo žije vo svete úradov, všetky zmeny mu totiž najprv pripadajú ťažko zrealizovateľné a ani si ich nevie predstaviť inak,“ hovorí.
12.30 h
Najvyšší čas vyraziť na obvodný úrad v Nitre. Práve tu sa spúšťa projekt pilotného testovania klientskeho centra, v ktorom by mali občania vybaviť všetko, čo potrebujú. Jenčo má o hodinu naplánované stretnutie s prednostom úradu Martinom Nemkym. Ten mu po príchode na krátkom stretnutí hlási, že práve dnes spustili skúšobnú prevádzku živnostenskej agendy v nových priestoroch kontaktného centra. Na rovnakej chodbe v iných dverách by od októbra mali pribudnúť aj ďalšie pracoviská, kde sa budú poskytovať služby v agendách lesného úradu, úradu pre cestnú dopravu či pozemkového úradu. O niečo dlhšie potrvá presídlenie katastrálneho úradu, keďže pri tom je problematická stránka sťahovania archívu. Jenčo si prezerá nové priestory a zisťuje, či všetko napreduje, ako má.
14.50 h
Aj keď čas obeda už dávno zameškal, až teraz sa Jenčo dostáva k hlavnému jedlu dňa. Veľa času naň nemá. Podľa diára musí byť za menej ako trištvrte hodiny späť na ministerstve v Bratislave, preto cestou z Nitry zastavuje auto pri McDonalde. V rýchlosti si objednáva šalát. Pripúšťa, že si je vedomý zlých stravovacích návykov. Niekedy mu na obed nevyjde čas vôbec, je zvyknutý na bagety z benzínovej pumpy a iné rýchle jedlá. Ak je deň pokojnejší, stravuje sa v reštaurácii blízko práce. Hlavný hlad dorazí väčšinou až večer.
15.50 h
S časovým sklzom začína telekonferenčný hovor s ôsmimi prednostami krajských obvodných úradov. V minulosti boli zvykom skôr celoslovenské stretnutia v Bratislave, a to až po úroveň okresov. Viac sa však osvedčil súčasný systém, podľa ktorého sa Jenčo aspoň každé dva týždne spojí naraz s krajskými prednostami, ktorí ďalej posúvajú informácie a delegujú dohody na prednostov v okresoch. Potom ďalšia porada. Tentoraz k presunutému stretnutiu v parlamente, týkajúcemu sa zmien vo volebných zákonoch.
18.10 h
Pre dnešok záverečná. Je to jeden z bežných koncov pracovného dňa, niekedy sa podarí i skôr alebo, naopak, omnoho neskôr. Budova úradu je už skoro prázdna, Jenčo odchádza medzi poslednými.
19.00 h
Doma už čakajú dcéry, ktoré z družiny a zo škôlky doviezla manželka, ktorá pracuje ako informatička. Málokedy sa stane, že by po ne mohol ísť sám. Snaží sa im venovať aspoň po práci. V lete chodia na ihrisko, teraz na jeseň spolu robia skôr domáce úlohy. Na šport si vyčleňujú víkendy. Po večeri sledujú deti rozprávky v televízii. Medzi ôsmou a pol deviatou idú dcéry spať a dom opäť stíchne. I keď sa podľa neho ani doma nevie zbaviť myšlienok na prácu, s manželkou ju nerozoberá. „O práci sa doma nebavíme vôbec. Viem si oddeliť prácu a súkromie,“ líči.
21.00 h
Napriek náročnému dňu prichádza minúť poslednú energiu na bedminton. Má ho rád najmä preto, lebo sa pri ňom za jednu hodinu dokáže unaviť tak ako pri inom športe za tri. Športové večery sa snaží skombinovať so stretnutím s bývalými kolegami. V lete hráva golf, v zime zas lyžuje a nepohrdne ani turistikou. Minulý víkend bol v Tatrách. „S partiou sme si dali záväzok, že aspoň raz ročne vyjdeme dvojtisícovku. Teraz sme boli na Téryho chate, ktorá je vo výške 2 015 metrov. Chceli sme ísť aj vyššie, ale nasnežilo a nevyšlo nám to,“ opisuje. Ak po práci nešportuje a zostane doma, robí práce okolo domu alebo si číta. Pokiaľ to práve nie sú nejaké zákony, zaujíma ho hlavne faktografická literatúra, časopisy o autách a technike. Aktuálne má rozčítanú novú knihu Dana Browna, ktorý, ako tvrdí, ho nikdy nesklame. „Človek si tam vie rozvíjať fantáziu a vedomosti,“ vysvetlil.
Robiť pre štát sa nie vždy oplatí
Práca v štátnej správe má svoje plusy, nechýbajú však ani negatívne stránky. Hlavnou je, že obzvlášť na vrcholových postoch je životnosť jedného úradníka často len do najbližších volieb. „Slovenskí politici stále postupujú podľa hesla, že korisť patrí víťazovi. Nič zo zámerov o vyššiu efektívnosť sa nepodarí naplniť, ak sa nezastaví bezbrehá politizácia,“ hovorí bývalý šéf Úradu pre štátnu službu Ľubomír Plai.
Pravidelné zemetrasenie v úradoch prichádza vždy po voľbách. Ide radovo asi o 40 podnikov, v ktorých má štát viac ako tri stovky miest v predstavenstvách a dozorných radách. K tomu sa pridáva aj niekoľko stoviek miest v doterajších krajských a obvodných úradoch, vďaka čomu sa podľa politickej orientácie obmieňa podľa odhadov až takmer tisíc ľudí.
Podľa platných zákonov môže vedúci služobného úradu so súhlasom štatutárneho orgánu bezdôvodne odvolať z funkcie vedúceho zamestnanca, ktorého riadi. V mnohých prípadoch sa tak deje bez reálneho dôvodu. Práve bezdôvodnú obmenu úradníkov označuje Plai za najväčšiu slabinu chodu štátnych úradov. „Vláda môže efektívne spravovať krajinu len s úradníkmi, ktorí pracujú bez strachu, že prídu o prácu, ak sa budú riadiť zákonmi, a nie straníckymi príkazmi,“ mieni.
Plai si myslí, že by pomohla zmena zákonov, najmä zákona o štátnej službe. Pokus oslobodiť štátnu správu od politikárčenia bol už v roku 2002, keď vznikol Úrad pre štátnu službu. Nemal však potrebné právomoci, aby sa presadil v praxi, a o štyri roky neskôr ho napokon zrušili.
Práca pre štát prináša aj výhody. Zárobok členov predstavenstva v štátnej firme sa pohybuje v rozmedzí od tisíc aj do 16-tisíc eur za mesiac. Člen dozornej rady môže zarobiť od 300 do 3-tisíc eur. Vedúci úradníci na ministerstvách zas majú nárok na služobné autá so šoférmi či rôzne iné benefity.