„Je to veľké bezpečnostné riziko, ak vodorovné značenie nie je viditeľné,“ povedala Lenka Moravčíková z Výskumného ústavu dopravného. V záujme bezpečnosti by priechody mali byť výrazne vyznačené, tak ako je to v susedných krajinách Rakúsku či Česku.
Priechody sú problematickým miestom, aj keď ich je dobre vidieť. Prieskum denníka Pravda v siedmich mestách spred mesiaca ukázal, že chodec na nich nie je vždy v bezpečí. Redaktori zistili, že kým v Banskej Bystrici zastavilo pred priechodom bez semafora každé 22. auto, v Bratislave to bolo len každé 31. Ako je potom chránený chodec na zebre, z ktorej už opadla farba?
Napríklad v Žiline na ulici, ktorá vedie okolo sídliska Solinky, pásy na ceste vidieť len slabo. Obyvatelia sídliska upozorňujú, že zebru nevedia rozoznať najmä keď prší. Mamička, ktorá okolo prechádzala s malým dieťatkom, uviedla, že by sa bála cez taký priechod prejsť. Nie je označený ani zvislou značkou. „Cesta je tu dosť rušná a nebezpečná. Najmä popoludní, keď sa ľudia vracajú zo zamestnaní, tu jazdí veľa áut. Či poškodenú zebru vodiči vôbec vidia je otázne,“ hovorí Žilinčanka Zdenka Vnuková.
Absurdná situácia je na Račianskej ulici v Bratislave pri sídle policajného riaditeľstva. Po oprave cesty tam zabudli vyznačiť pôvodné priechody. Chodci len v tejto časti ulice prišli o dve zebry. „Ľudia, ktorí tu bývajú či pracujú na policajnom prezídiu, boli zvyknutí na priechod. A tak na vozovku vstupujú v miestach, kde bol, a často riskujú,“ hovorí bratislavský šofér, ktorý na to upozornil denník Pravda.
Vodiči tam chodcom často nedávajú prednosť. A to najmä takí, čo o bývalom priechode nevedia. Magistrát hlavného mesta hovorí, že priechody neboli zrušené, len cestári nové ešte nestihli domaľovať. „Dodávateľ opráv na Račianskej ulici má povinnosť uviesť opravenú vozovku do pôvodného stavu aj s vodorovným značením,“ reagoval hovorca Bratislavy Stano Ščepán.
Ako dlho má vydržať náter?
Lenka Moravčíková upozorňuje, že viditeľné zebry sú podmienkou pre bezpečnosť chodcov. „Najmä za znížených podmienok viditeľnosti, v daždi, v hmle, v noci, ak nie je cestná komunikácia osvetlená, je veľmi dôležité, aby vodorovné značenie nielen na priechodoch, ale aj krajniciach alebo stredových čiarach bolo viditeľné,“ dodala Moravčíková. Podľa nej by náter na priechode mal vydržať minimálne rok po tom, čo sa naniesol.
Ministerstvo dopravy problém s priechodmi nerieši, celú kontrolu necháva na správcoch ciest. „Interval kontroly nie je presne stanovený, ale správcovia majú povinnosť starať sa o to, aby bolo značenie v súlade so zákonom,“ povedal hovorca ministerstva dopravy Martin Kóňa. Cesty podľa ich zaradenia spravuje Slovenská správa ciest alebo samosprávy. Štatistika k tomu, o koľko priechodov sa starajú, nie je.
Chýba kontrola
Odborníci v mesiacoch máj a jún v Žiline dvakrát skúšali preznačenie priechodov po zimnej údržbe. Dva týždne po nastriekaní novej farby vyhovovali normám, po mesiaci a pol už našli nedostatky. Odborníci merali dennú i nočnú viditeľnosť, farbu, odolnosť proti šmyku a opotrebovanie. Po mesiaci a pol zo šiestich meraných priechodov len jeden spĺňal protišmykové vlastnosti, ostatných päť už nevyhovovalo norme. Jeden nespĺňal ani požiadavky na nočnú viditeľnosť.
Ako je možné, že farby na priechodoch po krátkom čase vyblednú? Na značenie sa predsa používajú certifikované farby podľa európskej normy. „Materiál sa síce u nás certifikuje, ale okrem toho je pre kvalitu dôležitá aj technológia, akou sa to aplikuje na ceste, aj za akých poveternostných podmienok sa farba nanáša. A toto už nepodlieha certifikácii, čo je chyba. Farby síce vyhovujú, ale kontrola je slabá,“ hovorí šéf Výskumného ústavu dopravného Ľubomír Palčák.
Zuzana Hromcová, hovorkyňa Slovenskej správy ciest, ktorá má na starosti cesty prvej triedy, povedala, že jednotlivé priechody nekontrolujú, vodorovné značenie obnovujú komplexne na celom Slovensku. Cesty druhej a tretej triedy sú v správe samosprávnych krajov, miest a obcí. „Finančné možnosti mesta Žiliny zatiaľ dovoľujú prestriekať vodorovné dopravné značenie na priechodoch dvakrát ročne,“ povedal hovorca mesta pod Dubňom Pavol Čorba. Banskobystrická župa podľa generálneho riaditeľa Banskobystrickej regionálnej správy ciest Jána Butkovského obnovuje náter spravidla raz ročne.
Najčastejšie sa na zebry používajú syntetické a vodou riediteľné farby. Ich nevýhodou je krátka životnosť a väčšina z nich má nevhodné protišmykové vlastnosti. Odolnosť proti šmyku by mal zaistiť dodatočný posyp zdrsňujúcimi prísadami, práve na tom sa často šetrí. Predovšetkým v zimných mesiacoch sú nedostatočne zdrsnené zebry klzké a chodcom hrozí nebezpečenstvo pošmyknutia. Na frekventovaných priechodoch by sa mali používať kvalitnejšie materiály, pretože práve tam sa opotrebujú najrýchlejšie. Dôležité je nové farby nanášať v podmienkach, ako odporúča dodržať výrobca. Podklad musí byť suchý, čistý, bez olejových škvŕn, dôležitá je aj teplota vzduchu.
Kedy je priechod platný?
Priechody sú zvyčajne okrem zebry označené aj zvislou dopravnou značkou, majú ju len tie, ktoré vznikli po roku 2009. „Do konca roku 2016 budú musieť byť dodatočne označené zvislým dopravným značením aj všetky priechody pre chodcov, ktoré boli zriadené pred rokom 2009 a sú označené len vodorovným dopravným značením,“ povedal hovorca policajného prezídia Michal Slivka.
Ak je teda priechod vyblednutý a nemá zvislú dopravnú značku, nemusí byť platný. „Vodorovná dopravná značka vyhovuje požiadavkám normy, kým značka kryje aspoň 80 percent plochy povrchu vozovky, na ktorú bola nanesená,“ hovorí Lenka Moravčíková z Výskumného ústavu dopravného.
Ďalším problémom sú priechody, ktoré sú ledva viditeľné, lebo ich správca zrušil. Neplatia, chodcov však môžu pomýliť. Odborníci upozorňujú, že zrušené priechody treba úplne odstrániť. Zatrieť tmavou kvalitnou farbou alebo vyfrézovať.
Čo v prípade, že sa na zle viditeľnom priechode stane nehoda, kto ju zavinil? Chodec, ktorý si myslel, že je tam priechod, vodič, ktorý priechod nevidel, alebo správca, ktorý značenie zanedbal? „Okolnosti sa skúmajú vždy individuálne, ak je to potrebné, do konania je pribratý aj znalec, ktorý sa ako odborník v tejto oblasti môže vyjadriť k relevantným skutočnostiam v posudku,“ dodal Slivka z policajného prezídia. (jal)