Podľa dokumentu by zárobky učiteľov na základných a stredných školách mali do roku 2016 dosiahnuť 1,2 násobok priemerného platu v národnom hospodárstve, čo by pri súčasnom priemere znamenalo asi 965 eur.
Rezort si tiež dáva za úlohu postupne zvýšiť nástupný plat učiteľa. Do roku 2020 by mal dosiahnuť priemernú výšku platu začínajúcich zamestnancov v ostatných povolaniach, v ktorých sa vyžaduje rovnaký stupeň vzdelania. Priemerný plat učiteľov a odborných zamestnancov by mal do roku 2020 dosiahnuť najmenej 75 percent priemerného platu ostatných povolaní, v ktorých sa vyžaduje vysokoškolské vzdelanie.
„Nesúhlasíme, aby priemerný plat učiteľov a odborných zamestnancov dosiahol 75 percent priemerného platu ostatných povolaní až v roku 2020. Ministerstvo deklaruje cieľ dostať Slovensko do roku 2020 na priemernú úroveň krajín OECD. Ale v skutočnosti už súčasný priemer OECD je 85 percent priemernej mzdy vysokoškolsky vzdelaných a stále sa zvyšuje,“ hovoria učitelia, ktorí iniciovali vlani štafetový štrajk. Pripomínajú, že podľa programu Milénium, ktorý vláda schválila v roku 2001, mali platy učiteľov už v roku 2011 dosahovať 1,6 násobok HDP na obyvateľa. Údaje školského odborového zväzu hovoria, že podľa Milénia sa mal v roku 2011 plat učiteľov vyšplhať na 1227 eur, v skutočnosti bol priemerný plat pedagogických zamestnancov na základných a stredných školách 759 eur, čím nedosahoval ani priemernú mesačnú mzdu v národnom hospodárstve.
Školskí odborári odhadujú, že zvyšovanie avizované v správe by učiteľom mohlo priniesť asi osem percent navyše. Obávajú sa však, či sa záväzky v dokumente naplnia. Šéf rezortu financií Peter Kažimír (Smer) po štvrtkovom rokovaní vlády povedal, že táto otázka bude súčasťou ťažkých rokovaní. Na otázku, či vidí reálne zvýšenie platov učiteľov aspoň o niekoľko percent v budúcom roku, tento týždeň novinárom odpovedal: „Pevne verím, že áno.“ Naďalej však trvá na štrukturálnych zmenách v školstve.
Minister školstva Dušan Čaplovič (Smer) vidí navyšovanie reálne. Hovorí, že inak by ho nedal na papier. Platy by sa podľa neho mohli zvyšovať etapovito. Zvýšenie na budúci rok by tak malo byť zakotvené už v budúcoročnom rozpočte, o ktorom by vláda mala rokovať do polovice októbra.
Podľa správy by sa investície z verejných zdrojov, domácich aj európskych, mali medziročne zvýšiť do regionálneho školstva o 110 miliónov eur, do vysokého školstva o 20 miliónov eur. Opozičný poslanec Miroslav Beblavý (SDKÚ) hovorí, že je to žalostne málo. „Vzhľadom na odhadovaný plán čerpania Štrukturálnych fondov v rokoch 2014 2016 z obdobia 2007–2013 a 2014–2020 to môže znamenať, že väčšinu nárastu budú predstavovať eurofondy a skutočný nárast z domácich prostriedkov bude len v rozsahu 30 až 50 miliónov eur ročne, čo je žalostne málo a nebude to postačovať na naplnenie záväzkov, ktoré si správa stanovila,“ tvrdí. Navrhuje preto zvýšiť spomínanú sumu na čo najbližšie k 200 miliónom eur a stanoviť ju bez štrukturálnych fondov. Správa by sa mala podľa neho schváliť zároveň so štátnym rozpočtom, ktorý by obsahoval uvedené finančné krytie.
Čaplovič chce zrušiť vedecko-pedagogické tituly docent a profesor
Ministerstvo školstva pod vedením Dušana Čaploviča (Smer) plánuje rušiť vedecko-pedagogické tituly docent a profesor. Na školách by zostali len funkčné miesta docentov a profesorov. Predpokladá to správa o stave školstva, o ktorej má v októbri rokovať vláda. Vysoká škola by tak vypísala výberové konania napríklad na miesto profesora, ktoré by po splnení kritérií mohol obsadiť aj človek s nižším titulom. Profesorom by bol len pokým by neskončil na mieste profesora na danej škole.
„Týmto by sme sa v tejto oblasti stali štandardnou krajinou, z vysokoškolskej legislatívy by odbudlo niekoľko desiatok strán a poprední vysokoškolskí učitelia by získali stovky hodín na produktívnu prácu vo výskume a vzdelávaní,“ dôvodí ministerstvo. Podľa rezortu ide o citlivú otázku, ktorej konkrétne riešenie si vyžiada diskusiu na akademickej pôde. „Zrušenie vedecko-pedagogických titulov sa nedotkne titulov, ktoré už boli udelené,“ zdôraznilo ministerstvo.
Predseda Rady vysokých škôl SR Viktor Smieško hovorí, že Slovensko malo tento krok urobiť pred 20 rokmi. Jeho realizácia bude podľa neho v súčasnosti komplikovaná. Tí, ktorí budú mať vedeckú hodnosť docent či profesor, o ňu neprídu, no na danej škole nemusia obsadiť funkčné miesto profesora alebo docenta. „Čiže budeme ho volať pán profesor, ale môže byť na mieste docenta alebo aj odborného asistenta, keď je slabý,“ povedal pre TASR Smieško. Parametre, ktoré bude musieť spĺňať pre dané funkčné miesto profesor alebo docent, by mala na celom Slovensku jednotne nastaviť Akreditačná komisia. „Aby nejaký predseda MNV nemohol byť profesorom na vysokej škole niekde v hornom-dolnom,“ dodal.
Podľa Smieška sú na Slovensku vedci, ktorí sa vrátili zo zahraničia, kde vychovali veľa doktorandov, spolupracovali s nositeľmi Nobelových cien, mali výborné vedecké výsledky, na Slovensko pritiahli projekty za stovky tisíc eur, no nemajú tu vedecký titul profesor či docent. „Mali sme prípad kolegu, ktorý prišiel z Japonska a dotiahol sem projekty za rádovo sto, dvesto tisíc každý rok a on nastúpil ako odborný asistent,“ spomenul predseda vysokoškolskej rady. Na získanie titulov musel absolvovať všetky formálne postupy. Docentom sa stal podľa Smieška rýchlo. Exminister školstva Ján Mikolaj (vtedy SNS) však zaviedol, že medzi docentúrou a profesúrou musí uplynúť päť rokov. „Toto všetko by sa odbúralo. Vypísalo by sa výberové konanie a profesorom by mohol byť aj na druhý deň,“ objasnil.
Profesorov v súčasnosti vymenúva prezident SR. Vlani hlava štátu vymenovala 43 profesorov, v roku 2011 to bolo 153 profesorov.