Niekde je to pár eur ročne, inde aj stovka. Stáva sa, že ak ho rodič neplatí, škola ho od neho vymáha, prípadne za to trestá dieťa aj obmedzením prístupu k vzdelávaniu, a to je v prípade štátnych škôl neprípustné. Ústava totiž na nich garantuje bezplatné vzdelanie.
Správne by to malo fungovať tak, že výšku príspevkov si určia sami rodičia. Tí by sa mali starať aj o ich výber, nie učitelia. Zaplatenie poplatkov by malo byť dobrovoľné a nemali by sa od rodičov vynucovať. Prax je však iná. Učitelia často cez deti opakovane odkazujú, aby rodičia peniaze zaplatili. Tí aj z obavy, aby dieťa nemalo problémy, nasilu poplatok uhradia.
Podľa Ľuboša Tužinského zo Štátnej školskej inšpekcie ročne zaznamenajú do desať sťažností na vyberanie poplatkov od rodičov. Telefonických upozornení na vynucovanie peňazí od rodičov je však podstatne viac. Rodičia inšpekciu upozorňujú na prípady, keď deti nemôžu používať skrinky na odkladanie vecí, nedostanú materiál na výtvarnú výchovu alebo s triedou nejdú na mimoškolskú akciu.
„Je v poriadku, ak škola požiada rodičov o finančnú podporu a rodič sa rozhodne škole dobrovoľne pomôcť sumou, ktorú uzná za vhodnú. Cesta k náprave však určite nevedie cez násilné vyberanie peňazí od rodičov,“ zdôrazňuje Tužinský.
Okrem legálnych poplatkov sa podľa Tužinského v niektorých materských školách vyberajú už sumy prevyšujúce sto eur, na lukratívnych stredných školách je to ešte viac. Sťažnosti zaznamenali nielen na štátnych, ale aj na súkromných a cirkevných školách, kde sa vyberajú peniaze nad rámec dohodnutej zmluvy. Rodičia vynucované vyberanie príspevkov považujú za vydieranie zo strany školy. „Niektorí rodičia to nazývajú ešte ostrejšie – vyberanie výpalného. Väčšina zaplatí, lebo sa bojí o svoje dieťa,“ dodáva Tužinský.
Deti, ktorých rodičia nezaplatia, by škola rozhodne nemala trestať. Aj keď rodičovské príspevky využíva na vybavenie či nákup školských pomôcok. V istej obchodnej akadémii napríklad stanovili ročný rodičovský príspevok 100 eur na vybavenie počítačovej učebne a mesačne vyberali 10 eur. Deti, ktorých rodičia neplatili, mali potom obmedzený prístup do učebne.
V takýchto prípadoch školská inšpekcia „uloží riaditeľovi školy prijať opatrenie na odstránenie nedostatkov, prípadne priamo zruší jeho diskriminačné či iné nesprávne rozhodnutie“. Školská inšpekcia podľa Tužinského môže prešetrovať sťažnosti len vtedy, ak sa týkajú výučby, napríklad ak sú peniaze vymáhané cez dieťa na vyučovaní. Nemôže však kontrolovať využitie peňazí z rodičovského príspevku, lebo ide o peniaze občianskeho združenia.
To, ako platenie či neplatenie príspevkov vyzerá, by malo byť výhradne na dohode rodičov. Rodičovské príspevky – stanovenie výšky, spôsobu vyberania, účelu použitia, ale aj kontroly – sú totiž v kompetencii združenia rodičov. Platiť by sa preto mali na bankový účet ich združenia, prípadne by ho mal vyberať zástupca rodičov, ale nie učiteľ. Takto usmerňuje svojich členov aj Slovenská rada rodičovských združení.
„Najvyšším orgánom rodičovského združenia pri škole je plenárne zasadnutie, kde sa majú rodičia zúčastniť, pretože tam sa schvaľuje členský príspevok na príslušný školský rok. Výšku si navrhnú rodičia a na plenárnom zasadnutí sa schváli, alebo iní rodičia dajú protinávrh,“ hovorí predsedníčka rady rodičovských združení Júlia Lindtnerová.
Problém však je, že aj keď je združenie rodičov dobrovoľným občianskym združením, rodičia sa jeho členmi stávajú automaticky s nástupom dieťaťa do školy, teda chtiac-nechtiac a zároveň sa od nich očakáva, že príspevky budú platiť.
Do nevďačnej pozície sa často dostávajú učitelia, ktorí poplatky do niekdajšieho ZRPŠ i triednych fondov vyberajú. „Neviem ešte, aký bude poplatok na tento rok, vlani to bolo 10 eur na rok a posielam ich cez dcéru učiteľke. Rada rodičov dáva potom každý rok vyúčtovanie, na čo sa použili,“ hovorí matka šiestačky Alice z nitrianskej základnej školy. To, či platia aj iní rodičia, nevie. Sama si nevie predstaviť, že by mala byť v pozícii zástupcu rodičovskej rady, ktorý žiada od iných rodičov, aby príspevok zaplatili.
Rada rodičov pri Základnej škole a MŠ Pavla Demitru v Dubnici nad Váhom má dva hlavné zdroje príjmov. Jedným sú príspevky rodičov, druhým 2 percentá z daní. Spolu im to vyjde na približne 6-tisíc eur ročne. „Prakticky všetky peniaze, ktoré takto vyzbierame, idú na učebné pomôcky a odmeny pre žiakov pri rôznych súťažiach alebo na konci školského roka. Keďže sme športová škola a chodíme na športové súťaže, prispievame z týchto peňazí aj na dopravu a občerstvenie. Všetky výdavky schvaľuje výbor rady rodičov, je to pod ich kontrolou a vždy je tom aj výročná správa. Tieto peniaze sú veľkou pomocou pre školu,“ vraví Ferdinand Brunovský, riaditeľ školy.
V praxi to funguje tak, že učitelia zo základnej aj materskej školy predložia riaditeľovi požiadavky a ten s nimi na výbore oboznámi rodičov. Rodičia sa k požiadavkám vyjadrujú a buď ich schvália, alebo zamietnu. Poplatok je stanovený na 10 eur, ak majú rodičia v škole dve alebo viac detí, platia len za jedno. Podľa riaditeľa školy je tento poplatok dobrovoľný, zaplatí ho asi 90 percent rodičov. Od rodičov, čo sú v hmotnej núdzi, poplatok nežiadajú.
Stanovená výška poplatku väčšinou odráža aj kúpyschopnosť rodičov. Rodičia v Základnej škole v Turzovke platia rodičovský príspevok 2,5 eura na pol roka. V základnej škole v Rudňanoch, kde viac ako polovica detí pochádza z rodín v hmotnej núdzi, si síce rodičovská rada stanovila príspevok 3 eurá ročne, podľa riaditeľky školy ho však zaplatí len minimum z rodičov.
Na základnej škole v Banskej Bystrici zas rodičia prispievajú v prípade potreby na investície do školy, keď ich škola osloví, a inak platia do triedneho fondu. „Mesačne za nášho štvrtáka platíme sedem eur,“ hovorí Martina z Banskej Bystrice. Keďže sama pracuje v školstve, na poplatok sa nesťažuje a kým na to rodina má, uhrádza ho s vedomím, že dotuje slovenské „podvyživené“ vzdelávanie.