Banke zostáva nedostavaná nehnuteľnosť, ktorú predá za zlomok ceny, ktorá nepokryje poskytnutý úver, alebo sa jej stavbu nepodarí predať vôbec. Takýto scenár nesú dva projekty v Dubovanoch a Kvetoslavove. Štátna Slovenská záručná a rozvojová banka na ne poskytla úvery za viac ako milión eur. Získala za to rozostavané domy a bytovky, ktoré už roky chátrajú. Z jednej z nich v Kvetoslavove sa stáva dokonca skládka odpadov. Akú stratu budú znášať vinou nevydarených obchodov daňoví poplatníci, je zakryté bankovým tajomstvom.
Prvý prípad siaha ešte do roku 2006. Vtedy Slovenská záručná a rozvojová banka (SZRB) poskytla stavebnej firme z Pezinka úver na 18 miliónov korún na výstavbu rodinných domov v Kvetoslavove, okres Dunajská Streda. Ďalší prípad je z januára 2012, keď banka úverovou zmluvou vo výške 602-tisíc eur zafinancovala projekt levickej spoločnosti na stavbu bytového domu v Dubovanoch pri Piešťanoch. Ani jeden obchod banke nevyšiel, rozostavané nehnuteľnosti chátrajú a ich hodnota sa znižuje.
Namiesto novej štvrte v Kvetoslavove je ulička duchov. Firma tu začala stavať súbor rodinných domov, no nakoniec ich nedostavala a išla do konkurzu. Na projekt požičala SZRB státisíce eur, po dražbe získa podľa odhadcu sotva pár tisíc eur. Rozostavané domy sa musia podľa statika zbúrať, boli postavené nekvalitne.
V niektorých domoch sa už zrútila stropná konštrukcia. Múry sú postavené nejednotne. V jednej stene sa dajú napočítať tri rôzne materiály. Časť sa postavila zo starých tehál pravdepodobne zo zbúraných domov. „Tie domy sú postavené z rôznych druhov materiálu v štýle, čo som našiel, z toho som staval. Ak by sa to aj dokončilo, budúci majiteľ by nemal poňatia, z čoho vlastne je ten dom postavený,“ mienil starosta Kvetoslavova Zoltán Sojka. Ľudia začali toto miesto využívať ako nelegálnu skládku odpadov. Jediným šťastím je podľa Sojku to, že štvrť je obohnaná betónovým múrom, preto sa tam zatiaľ nenasťahovali bezdomovci.
Problém s rozostavanými domami sa podľa neho ťahá od začiatku milénia. „Developer dostal na vybudovanie tejto lokality stavebné povolenie v roku 2000. Neskôr sa dostal do ťažkostí, nevedel banke splácať úvery a dostal sa do dražby. Nehnuteľnosti zostali nedotknuté posledné štyri roky. Neboli vôbec zakonzervované. Už sa nedajú použiť,“ hovorí starosta. Podľa nálezu statika sú steny premočené a budovy sú vhodné jedine na zbúranie.
Podľa Sojku sa podobne sfušovaným projektom dá predísť len tak, že si banka riadne preverí, komu požičiava. Obec môže jedine vyvíjať tlak na investora, aby mal najprv skolaudované inžinierske siete a až potom mu vydá stavebné povolenie na výstavbu rodinných domov. V rozostavanej štvrti totiž investor nedotiahol ani len základné siete, elektrinu, plyn, nevybudoval prístupovú cestu.
Foto: Andrej Barát, Pravda
Vietor strháva zo stavby materiál
Podobné starosti majú aj v Dubovanoch pri Piešťanoch. Investor tu nechal rozostavanú bytovku s 30 bytmi uprostred obce. Mala byť hotová minulý rok, no v novembri 2012 sa práce skončili a už sa tu robotníci viac neukázali. „Je to súkromný investor, momentálne má prepadnuté stavebné povolenie a všetky ostatné povolenia, to je hlavná vec, ktorá nás momentálne zaujíma. Ak by chcel v stavbe pokračovať a dokončiť ju, musí si všetky tieto veci dať do poriadku, obnoviť povolenia. Ako súkromný investor nemá táto spoločnosť povinnosť oznamovať obci, prečo skončil a aký má zámer s hrubou stavbou. Neviem, či má firma nejaké finančné problémy, alebo prečo skončila stavebné práce,“ povedal starosta Miroslav Michalčík.
Hoci dedina do tejto stavby zapojená nebola, vedenie obce počítalo s nárastom obyvateľov a so zvýšením podielových daní od štátu. „Momentálne je situácia taká, že opustená stavba hyzdí celé okolie. Chceli by sme, aby to bolo dokončené, ale súkromnému investorovi nemôžeme rozkázať. Písomne sme ho vyzvali, aby konal vo veciach, ktoré mal urobiť pre obec, teraz čakáme na jeho reakciu. Zatiaľ sa neozval,“ dodal starosta.
Bytovka je podľa susedov nebezpečná. Vietor strháva zo stavby materiál a ten lieta po okolí. „Už tu raz poletovali plechy, no našťastie sa nikomu nič nestalo, odvialo to do role. No blízko je detské ihrisko, sú tu mladé rodiny, ktoré majú obavy. Môže to vletieť do okna,“ upozornil Jozef Líška z Dubovian. Celá stavba je postavená podľa neho zo zvláštnych materiálov. „Prečo sa to nedokončilo? Niekto zobral peniaze a nedal ich tam, kam ich mal dať. To je normálna vec v dnešnej dobe,“ uzavrel.
Zástupca levickej firmy sa k prípadu nechcel vyjadrovať. Podľa našich informácií firma vyčerpala z úveru 560-tisíc eur. Žiadosti o dočerpanie úveru do 602-tisíc eur banka nevyhovela. Rovnako ani žiadosti na odklad splátok úveru. Čudným sa v zmluve javí ustanovenie, že od podpisu zmluvy v januári 2012 mala firma nárok na čerpanie úveru len do 30. apríla. Za štyri mesiace však postaviť bytovku by asi nedokázal nikto. Podľa našich zistení sa preto čerpanie financií malo údajne dodatkom predĺžiť do konca novembra minulého roka. V súčasnosti by mal ísť objekt do dražby.
Všetko je bankové tajomstvo
Slovenská záručná a rozvojová banka (SZRB) sa ku konkrétnym prípadom nechcela vyjadrovať. Zaujímalo nás, akú stratu banka utrpela a či vyvodila dôsledky voči ľuďom, ktorí zodpovedali za podpis úverových zmlúv a tiež, či sa v týchto prípadoch obrátila aj na orgány činné v trestnom konaní. „Všetky informácie týkajúce sa akýchkoľvek klientov SZRB podliehajú režimu bankového tajomstva v súlade so zákonom o bankách,“ uviedol Martin Hrušovský z odboru prevádzkových služieb SZRB. Podľa Hrušovského banka posudzuje okrem iného aj návratnosť a zabezpečenie každého úverového prípadu. „V prípade, že napriek všetkým opatreniam príde k zlyhaniu akéhokoľvek poskytnutého úveru, SZRB pri jeho vymáhaní postupuje v súlade s platnou legislatívou, aby boli čo najviac eliminované možné straty,“ informoval Hrušovský.
Podľa našich zistení však ľudia zodpovední za podpis zmlúv v súčasnosti už v banke nepracujú. Zakladateľom a stopercentným akcionárom banky je ministerstvo financií. To iba v stanovisku uviedlo, že súčasné vedenie ministerstva kladie dôraz na to, aby SZRB poskytovala úvery obozretne.