Dnes tieto sťažnosti preveruje Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ktorého stanovisko je rozhodujúce pri súdnych sporoch. K takémuto kroku sa komora rozhodla preto, aby obnovila dôveru pacientov k lekárom, ktorá je podľa nej najhoršia. Lekárska komora navrhla ministerstvu zdravotníctva zmeniť legislatívu, to jej odkazuje, že zmeny nechystá. Prezident Slovenskej lekárskej komory Marián Kollár tvrdí, že posudzovať odborný postup lekára by nemal Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ale práve komora. „Myslíme si, že odborný postup lekára by skutočne nemali posudzovať úradníci z úradu, tieto ambície má Slovenská lekárska komora,“ konštatuje Kollár.
Ak úrad podľa Kollára vynesie rozsudok alebo záver, verejnosť ho berie ako výrok súdu. A tento výrok je podľa neho natoľko závažný, že pacient sa rozhodne ísť súdiť s tým, že lekár pochybil alebo spôsobil ublíženie na zdraví, alebo niečo zanedbal. „Výrok súdu je v drvivej väčšine úplne opačný, pretože tam sa posudzujú iné veci a komplexne a pacient sa v tej chvíli cíti podvedený, pretože on nerozumie, o čom rozhoduje Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a o čom rozhoduje súd,“ dodáva Kollár.
Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou zaviedla do praxe reforma exministra Rudolfa Zajaca v roku 2004, úrad s obmedzením svojich kompetencií v prospech komory nesúhlasí. „Pre zabezpečenie objektivity a kvality posúdenia správnosti poskytovania zdravotnej starostlivosti je nevyhnutné, aby dohľad nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti vykonával úrad ako nezávislý orgán verejnej moci. Ten je organizačne, personálne a finančne vybavený na výkon tejto činnosti a nezaujato prešetruje podnety,“ tvrdí hovorkyňa úradu Soňa Valášiková. Vyvrátila slová Kollára o tom, že by rozhodnutia úradu súdy neakceptovali. „Odbornú úroveň konzultantov úradu doteraz nespochybnilo žiadne rozhodnutie súdu,“ dodala.
Ministerstvu zdravotníctva komora predložila legislatívny návrh na úpravu týchto kompetencií úradu. Podľa neho chce mať oprávnenie posudzovať, a ak je to potrebné, aj postihovať neetické a neodborné konanie lekára. Ministerstvo tvrdí, že právomoci úradu nebude meniť. „Nechystáme ani zmeny v obmedzení tohto úradu, úrad vznikol práve pre potrebu pacientov, aby bol nezávislý článok, ktorý sa bude nestranne zaoberať prípadmi pochybení lekárov,“ dodáva hovorkyňa ministerstva Zuzana Čižmáriková.
Podľa členky rady bratislavskej regionálnej Slovenskej lekárskej komory Kataríny Šimovičovej táto iniciatíva zo strany lekárskej komory má byť jedným z krokov, ako obnoviť dôveru medzi lekárom a pacientom. Tá podľa nej nebola ešte nikdy zložitejšia, ako je v súčasnosti. Komora to pripisuje tak médiám, ako aj politikom, ale rovnako aj prístupu niektorých svojich kolegov. „Zvesti o našich neúspechoch či pochybeniach sa šíria rýchlo a majú tendenciu prerastať do zovšeobecňujúcich tvrdení o lekároch,“ uviedla Šimovičová.
Prezident Slovenskej únie špecialistov Andrej Janco tvrdí, že snaha lekárskej komory je len bojom o moc. Lekárska komora má zo zákonov registračnú funkciu, úplne zlyháva pri obhajobe lekárskeho povolania. „Uzurpovať si moc v demokratickej spoločnosti bez príslušnej zodpovednosti nie je adekvátne, takže v rámci obhajoby našich práv určite ich nebudem podporovať. Je to nezmysel a sústrediť moc v jedných rukách, to nikdy nič pozitívne neprinieslo,“ konštatuje Janco.
Stavovské organizácie – komory nefungujú len v zdravotníctve, ale aj v iných oblastiach, napríklad v potravinárstve. A tam nemajú záujem o to, získať právomoc kontrolovať pochybenia svojich členov. Stanislav Nemec zo Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory tvrdí, že ako komora nemajú žiadne kontrolné kompetencie. „Nie sme tu na to, aby sme našich členov kontrolovali, naši členovia sú dobrovoľníci z radov potravinárov, poľnohospodárov alebo služieb v týchto oblastiach,“ dodáva Nemec. Podľa neho je hlavným cieľom presadzovať záujmy svojich členov a samozrejme podieľať sa na hospodárskej či sociálnej politike.
Okrem právomoci riešiť sťažnosti na lekárov, komora navrhuje, aby členstvo v nej bolo povinné pre všetkých lekárov. Bývalý minister zdravotníctva Rudolf Zajac, ktorý povinné členstvo pred rokmi zrušil, tvrdí, že by bolo krokom späť. „Myslím si, že skúsenosti, ktoré boli spojené s povinným členstvom, boli tie najhoršie, komory sa správali korporatívne, získavali pomerne vysoké zdroje, ale svojim členom z toho povinného členstva v podstate nič neprinášali. Ak majú mať prenesený výkon štátnej správy, ktorý dnes majú, tak potom si myslím, že majú dostatočné kompetencie. Takto je to v poriadku a nevidím dôvod na to, aby sme sa vracali dozadu,“ dodal.
Ako reagovali exministri zdravotníctva
Rudolf Zajac (2002 – 2006) Komora má etickú komisiu, môže disciplinárne konať a koľko prípadov pochybení lekárov vyriešila? V podstate skoro žiadny. Nezastávam sa úradu pre dohľad, pretože ten stratil svoju nezávislosť tým, že predseda je vymenovaný a odvolávaný vládou. Rozhodne však z hľadiska kontroly poskytovania zdravotnej starostlivosti komora nemá ani promile šancí, to čo plní úrad. Myslím si, že komora si hľadá novú agendu, pretože nový prezident zistil, že bez peňazí to až také zaujímavé nie je a určite by som to všetko neodporúčal ani v jednom prípade, aby sme sa vracali späť.
Roman Kováč (2000 – 2002) Pôvodne som sa zasadzoval, aby funkciu, ktorú má úrad pre dohľad, mala aj lekárska komora. Počas môjho pôsobenia však komora nevyniesla ani jediný verdikt, ktorý by odsúdil lekára, a to aj takého, ktorý evidentne ráno chodil opitý a napriek tomu mu činnosť nezastavili, ani ho nepotrestali. Hovoril som, že tú zmenu, ktorú priniesol exminister Zajac, tak tú si lekári privodili sami, pretože nekonali. Ak bude lekárska komora konať, tak som za to, aby takúto funkciu mali. Nech sme všetci členmi a prináša nám to výhody, ale aj tento typ kontroly. Lekára môže skontrolovať iba lekár.
Tibor Šagát (1994, 1998 – 2000) Iniciatíva komory, ktorá si chce posilniť právomoci pri posudzovaní pochybení lekárov, môže byť vnímaná, akoby chcela chrániť niektorých nezodpovedných. Systém kontroly tu však nie je dostatočný a dobrý. Ak by takéto niečo chcela robiť lekárska komora, tak by samozrejme potrebovala vytvoriť tímy odborných ľudí, čo by sa spájalo s nejakými nákladmi. Určite výkon povolania lekára by mal mať regulárny mechanizmus kontroly. Tiež je potrebné dohodnúť sa na akej úrovni by prebiehala spolupráca s Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Hoci má komora právo udeľovať aj odoberať licencie, nepamätám si, že by niektorému lekárovi odobrali licenciu. (ben)