Preto sa Úrad splnomocnenca vlády pre rómske komunity (ÚSVRK) v tomto volebnom období rozhodol namiesto prípravy ďalšej koncepcie pustiť inou cestou. „Na rozdiel od minulých garnitúr sme nastúpili na cestu činov,“ vyhlásil na utorkovej tlačovej konferencii venovanej hodnoteniu prvého roka vo svojej funkcii splnomocnenec vlády pre rómske komunity Peter Pollák.
„Chcem poďakovať mojej strane (OĽaNO) za to, že som súčasťou parlamentu. Vďaka tomu, že som súčasťou parlamentu, môžem stáť tu a robiť odpočet,“ zdôraznil Pollák. „Ďakujem aj vláde, ktorá sa nebála ísť do spolupráce s opozíciou a v tejto náročnej téme sme dokázali nájsť príkladnú spoluprácu medzi opozíciou a koalíciou,“ dodal.
Pollák zdôraznil, že rómska problematika je komplikovaná a nie je možné ju vyriešiť v krátkom čase. „Tí, ktorí očakávali, že sa z roka na rok podarí vyriešiť rómsku problematiku, ktorú sa 22 rokov úspešne nedarilo vyriešiť, mali naivnú predstavu,“ povedal. Podobne sa podľa neho nedá očakávať, že bude jeho úrad s necelou päťdesiatkou zamestnancov produkovať návrhy zákonov „ako na bežiacom páse“.
Napriek tomu sa ÚSVRK v spolupráci s rezortom práce podarilo predložiť do Národnej rady (NR) SR zákon o hmotnej núdzi, ktorý obsahuje prvé tri piliere rómskej reformy z desiatich, ktoré Pollák prezentoval na začiatku svojho funkčného obdobia. To znamená, že forma a výška sociálnej pomoci štátu bude výrazne zohľadňovať prístup občana k rodine, spoločnosti a štátu, štát určí minimálny rozsah verejnoprospešných prác, ktoré musí sociálne odkázaný občan odpracovať, aby mal nárok na motivačnú časť sociálnych dávok a zruší sa sociálna priestupková imunita. Zákon v parlamente zatiaľ postúpil do druhého čítania.
„Tri prvé piliere sú najtvrdšími opatreniami rómskej reformy. Ale bez nich nie je možné vyčistiť si stôl. Čaká nás ešte ďalších sedem pilierov,“ povedal Pollák s tým, že na rozdiel od prvých troch reštriktívnych pilierov by ďalších sedem malo byť rozvojových.
Pollák kritizoval spôsob rozdelenia 200 miliónov eur určených na riešenie rómskej problematiky v tomto programovacom období. Peniaze sa podľa neho často využili na projekty, ktoré v skutočnosti mali s Rómami len veľmi málo spoločného. V programovacom období 2014 – 2020 podľa neho úrad nastavil čerpanie prostriedkov efektívnejšie, aby „ani cent z peňazí, ktoré nám ponúka Európska únia nevyšiel nazmar“. Malo by ísť minimálne o 300 miliónov eur, Pollák však očakáva, že to bude napokon ešte viac.
ÚSVRK podľa neho dosiahol, že za rok bolo na územiach obývaných rómskymi komunitami postavených päť modulových škôl spolu za jeden milión eur. Za posledných desať rokov pritom bola podľa neho postavená len jedna takáto škola. „Podarilo sa otvoriť otázku špeciálnych škôl. Sme na dobrej ceste, aby sme zabránili neoprávnenému zaraďovaniu rómskych detí do špeciálnych škôl,“ uviedol Pollák. Úrad podľa neho podporil predškolské vzdelávanie detí zo sociálne vylúčených komunít. „Prostredníctvom dvoch projektov sme dali trom tisícom rómskych detí šancu na lepšiu budúcnosť,“ povedal. Úrad prostredníctvom rôznych programov podľa neho priamo vytvoril 590 pracovných miest.
„Otvorili otázku vysporiadania pozemkov pod rómskymi osadami,“ upozornil Pollák, že úrad pripomienkuje nový stavebný zákon, ktorý pripravuje rezort dopravy. Z tohto dôvodu Pollák v spolupráci s ministerstvom dopravy zriadil expertnú skupinu, ktorá má za úlohu analyzovať možnosti vysporiadania pozemkov.
Na otázku, ako hodnotí kritiku mimovládnych organizácií, podľa ktorých je návrh zákona o hmotnej núdzi v rozpore s Ústavou SR Pollák odpovedal, že väčšina z nich sídli v Bratislave a o skutočnej situácii v teréne vedia málo. „Ja som sa niekoľkokrát stretol s organizáciami, ktoré realizujú svoje aktivity priamo v rómskych komunitách. Ak pokladáte za tretí sektor len organizácie, ktoré sídlia v Bratislave, tak ja nie,“ vyhlásil.