Kritiku preto vyvoláva získanie vedúcich funkcií netere a synovca Ľubomíra Jahnátka na ministerstve pôdohospodárstva, ktorému šéfuje.
Stále chýbajú účinné pravidlá, ktoré by štátnu správu sprofesionalizovali a doriešil by sa aj roky pretrvávajúci problém straníckych a rodinných nominácií na všetkých úrovniach štátnej správy. Sociologička Zuzana Kusá povedala, že politikom vyhovuje tiché právo obsadzovať úrady spriaznenými osobami, či už príbuzensky, politicky, alebo z hľadiska lojality.
Podľa Kusej ľudia v štátnej správe berú ako prírodný zákon, že o obsadení určitých pozícií sa nerozhoduje na základe skutočnej súťaže. „Nemožno očakávať, že snaha o očistu príde zvnútra verejnej správy, tam sú ľudia dostatočne zastrašení a držaní v pasci,“ poznamenala. Jedinú šancu vidí v tlaku zvonku od občanov, ktorý musí byť sústavný na každú vládu.
Problémom sú vnútorné výberové konania na miesta v štátnej správe. Tie nie sú verejné, dozvedia sa o nich len zamestnanci ministerstva. Vnútorné konkurzy presadila ešte prvá Ficova vláda. Takto na ministerstvo prijali aj Jahnátkovho synovca Lukáša Peška a neter Petru Bohunovú. Obaja boli jedinými záujemcami. Úrad premiéra včera odkázal, že za vlády Ivety Radičovej bol aj na Úrade vlády viackrát použitý inštitút vnútorných výberových konaní na obsadenie vedúcich miest zamestnancov. Do roku 2009 boli výberové konania verejné.
Prečítajte si aj komentár Petra Javůrka Ministerská spojka.
Ak si chcete prečítať tento článok, zaregistrujte sa v systéme plateného obsahu Piano.
Rezort vnútra avizuje, že čoskoro by sa mohla situácia zmeniť. Či sa zmenia aj vnútorné výberové konania, nateraz nie je zrejmé „V súčasnosti sa pracovná skupina na Úrade vlády zaoberá prípravou zákona o verejnej službe, ktorý bude upravovať profesionálny výkon štátnej služby, ako aj výberové konania,“ konštatoval komunikačný odbor ministerstva vnútra. Podľa neho súčasťou rokovaní je aj diskusia o rozsahu funkcií, ktorých obsadzovanie bude zabezpečované cez výberové konania.
Okrem zamestnania synovca a netere na ministerstve brigádnicky vypomáhali aj dve ministrove krstňatá. Upozornil na to denník Sme. Jahnátek vníma kritiku ako súčasť kompromitačnej kampane, pretože sa zasadzuje za vytlačenie nekvalitných potravín z obchodných sietí. Premiér nemieni vyvodiť politickú zodpovednosť voči ministrovi, že zamestnáva príbuzných. „Pokiaľ pôjde o vojnu za zdravé a dobré potraviny pre ľudí žijúcich na Slovensku, budem stáť za ministrom Jahnátkom,“ povedal nedávno.
Prípady podozrení z rodinkárstva
- Na ministerstve pôdohospodárstva synovec ministra Ľubomíra Jahnátka zo Smeru Lukáš Peško kontroluje projekty eurofondov, v rezorte je aj neter ministra Petra Bohunová a pracovali tam aj krstné deti Ľudovít a Michal Gráfovci. Syn ministra Andrej Jahnátek pracuje pre spoločnosť, ktorú ovláda štátna Jadrová a vyraďovacia spoločnosť, Viliam Križan, zať ministra, pracuje v pološtátnych plynárňach. Rezort tvrdí, že zákon neporušil, v interných tendroch bol často jeden uchádzač.
- Švagor ministra dopravy Jána Figeľa (KDH) Štefan Ungrady sa za bývalej vlády najprv bez konkurzu stal vedúcim investičného odboru Národnej diaľničnej spoločnosti v Prešove. Spoločnosť patrí pod rezort dopravy. Až po upozornení Pravdy prebehol na post tender a Ungrady pozíciu obhájil.
- Syn prezidenta Policajného zboru Jaroslava Spišiaka dostal v roku 2010 zamestnanie na ministerstve vnútra, aj keď rezort čakalo pre úsporný balíček prepúšťanie.
- V roku 2007 najmenej sedem príbuzných vtedajšej sekčnej riaditeľky na ministerstve práce Márie Janušekovej pracovalo na úrade práce v Humennom.
- Od roku 2006 bol v dozornej rade Transpetrolu Viliam Križan ako potenciálny a neskôr aj skutočný zať ministra hospodárstva Ľubomíra Jahnátka. Rezort hospodárstva bol akcionárom Transpetrolu.
- Kristína Ďuračková sa v roku 2006 dostala do predstavenstva Trnavskej teplárenskej, ktorá v rámci vtedajšej koalície pripadla SNS. Za nomináciou stál jej otec Jozef Ďuračka, poslanec za SNS.
- Pred rokom 1998 posadil vtedajší šéf vládnej robotníckej strany Ján Ľupták svoju svokru do dozornej rady štátom vlastnenej banky.
Kauzou ministra by sa mal zaoberať parlamentný výbor pre nezlučiteľnosť funkcií. Jeho šéf Miroslav Beblavý z SDKÚ už listom oslovil ministra, aby vysvetlil čudné konkurzy. Ústavný zákon verejnému funkcionárovi zakazuje zvýhodňovať jemu blízke či iné osoby. „Možno príde minister s presvedčivým vysvetlením, ale samotný fakt, že neporušil literu zákona o štátnej službe, neznamená, že nezneužil funkciu,“ povedal včera Beblavý.
Aj za bývalej vlády sa darilo blízkym politikov. Švagor vtedajšieho ministra dopravy Jána Figeľa sa stal šéfom investičného odboru Národnej diaľničnej spoločnosti v Prešove bez výberového konania. Neskôr konkurz spomedzi šiestich účastníkov vyhral. Jahnátek ako opozičný politik Figeľa kritizoval, že ministrov švagor bol prijatý do služieb štátu v čase pred konkurzom. Podľa Jahnátka išlo zo strany Figeľa o farizejstvo, keď tvrdil, že zamestnanie jeho švagra je v poriadku.
Ľubomír Plai: Je demotivujúce, ak ľudia vidia, že výberové konania sú formálne
Bývalý šéf zrušeného Úradu pre štátnu službu Ľubomír Plai hovorí, že je demotivujúce, ak ľudia vidia, že výberové konania na miesta v štátnej správe sú formálne.
Je zamestnanie príbuzných ministra Ľubomíra Jahnátka na ministerstve pôdohospodárstva v súlade s profesionálnou štátnou službou?
Je to v úplnom rozpore. Najväčšia tragédia je, čo pán minister hovorí, že je to v súlade so zákonom. Tak zákon urobili, aby mohli deformovať ľudí, ktorí v systéme štátnej služby pracujú. Je demotivujúce, keď všetci vidia, že výberové konania sú formálne. Je to nespravodlivé a jednoznačne rodinkárstvo a stranícky klientelizmus.
Konkurz bol na základe zákona, ktorý umožňuje vnútorné výberové konanie, teda vedeli o ňom len zamestnanci rezortu. Aký zmysel majú takéto konkurzy, ak o nich nevie aj široká verejnosť?
Kariérny postup je súčasťou rozvoja štátnej služby, aby zamestnanci mali nejakú perspektívu. Niektoré miesta sa môžu obsadzovať aj interným výberom za predpokladu, že je viac odborníkov na danú problematiku. Ak nie, potom sa urobí verejné výberové konanie. Keďže v tomto prípade išlo o ľudí v dočasnej štátnej službe, tak ani inštitút výberu nebol použitý v súlade so zákonom. Celá štruktúra je nastavená tak, že reálny spôsob obsadzovania miest je prepolitizovaný. Všetko je dopredu rozhodnuté. Je to neobjektívne a netransparentné.
Vnútorné konkurzy, ktoré zaviedla prvá vláda Roberta Fica, opozícia kritizovala a nepodporila ich. Prečo však nepresadila zmenu, keď sa dostala k moci v roku 2010?
Vyhovuje to všetkým. Tento spôsob odmeňovania podporovateľov a ľudí stranícky spriaznených miestami v štátnej správe považujú politici a strany za svoju výsadu. V rozvinutých demokraciách sa štátna služba riadi princípmi, ktoré zabraňujú tomu, aby všetky pozície patrili víťazovi volieb. Tento princíp tu stále prevláda, aj keď je zrejmé, že takýto spôsob narábania s ľuďmi vo verejnej správe sa podpisuje pod hospodársky úpadok, znižovanie konkurencieschopnosti krajiny, rast korupcie. Všetci vidia, že všetko je len formálne, ale ľudia, ktorí v systéme pracujú, sú v rukách politikov.