Do pracovnej náplne zdravotnej sestry patrí okrem iného meranie vitálnych funkcií pacientov, odoberanie biologických vzoriek pacientov či diagnostikovanie a monitorovanie fyzického a duševného stavu pacientov. To všetko mnohokrát za plat pod 500 eur. Krik, podráždenosť, nevrlosť a chýbajúca empatia niekedy ako bonus k tomu.
„Mama má takmer 90 rokov. Je v opatrovateľskom domove dôchodcov v malom meste na strednom Slovensku. Keď ju navštívime, je často hladná a tvrdí, že sestričky nie sú ochotné jej otvoriť ani keks či vypláchnuť fľašu s vodou na pitie. Rovnako ako my, aj zdravotné sestry v domove to pripisujú jej vysokému veku a stareckej demencii. Ale človek vždy premýšľa, čo sa asi deje, keď opustíme areál,“ hovorí Eva Laubertová.
Nie je jediný, ktorý sa stretol alebo počul o neštandardnom správaní sa ošetrovateliek v ambulanciách, nemocniciach či spomínaných domovoch služieb. „Moja lekárka sedí za počítačom a ledva zdvihne zrak. Napokon naveľa spoza neho pri vyšetrení vstane, niekedy ani to. Sestrička okolo mňa kmitá, robí všetko a je okrem toho aj veľmi ústretová. Pritom si viem domyslieť, ktorá z nich koľko zarába,“ opisuje odlišnú situáciu Anna Filkusová. Bonboniéru pre „tú lepšiu“ dáva z vďaky.
Prečo niektoré zdravotné sestry zabúdajú na ľudské princípy svojho povolania? Rovnako ako tí, ktorých zdravie spravujú, sú len ľudia.
Sestričky samy priznávajú, že nie vždy sa správajú podľa očakávaní a menujú najčastejšie dôvody. „Príčinou je nervozita. Sestrám v nemocniciach nepridali k platu. Pacientov je veľa, niekde je ich aj nad 30 na jednu. Sú každú chvíľu v robote a človek je vyčerpaný, potom ‚vyhoria‘. Musí sa na to hľadieť aj z druhej strany, pacienti si aj vymýšľajú,“ povedala pre Pravda.sk sestrička Alena Mládková zo psychiatrického oddelenia v bojnickej nemocnici.
Pod pojmom „syndróm vyhorenia“ sa rozumie stav fyzického, mentálneho a emocionálneho vyčerpania človeka.
Beáta Čonková z Prešova pracuje ako sestrička na operačných sálach. S pacientmi prichádza do kontaktu, keď sú v celkovej alebo lokálnej anestéze. Pred problémom nevhodného chovania sa sestier nezatvára oči: „Keď je sestra neohodnotená, pod neustálym tlakom, môže vyhorieť a potom to prenášať na pacientov. Je jasné, že človek nedokáže oddeliť súkromný život od pracovného a opačne.“
Beáta sa syndrómu vyhorenia vyhýba cez rodinu a deti, pri ktorých relaxuje. „V noci sa mi nesníva, že operujem“ smeje sa Čonková. Jej bojnická kolegyňa Alena Mládková zbiera mentálne a stráca fyzické sily v záhradke. „Pestujem zeleninu a štrikujem,“ hovorí.
Obidve ošetrovateľky sa zapojili do protestnej akcie zdravotných sestier v Bratislave. Deti a medzu vymenili za stan a chladné noci. Bojovali za transparentnejšie rozdeľovanie peňazí do zdravotníctva a spravodlivý zákon o odmeňovaní.
Obrátili sme sa na psychológov, aby z hľadiska teórie a svojej praxe zhodnotili atypické správanie niektorých sestier. Nepriamo sa vyjadril len jeden pod hlavičkou anonymity. „Do takýchto citlivých tém vôbec nechcem ísť. Ak by sme ja alebo vy zarábali 400 – 500 eur v hrubom a mali sa na nočnej službe venovať 30-tim pacientom, tiež by sme boli nevrlí a asi aj vyhorení. Sám robím v zdravotníctve, takže trochu do toho vidím a bez tých sestier by sme v nemocniciach všetci pomreli,“ tvrdí zdravotník z východného Slovenska.
Čo je syndróm vyhorenia?
Pojem „syndróm vyhorenia“ (burn-out) zaviedol Herbert Freudenberger a opísal ho ako stav fyzického, mentálneho a emocionálneho vyčerpania, ktorý je častým dôsledkom kombinácie vysokých očakávaní a pretrvávajúceho situačného stresu. Vyhorenie opisujú aj ako syndróm emocionálneho vyčerpania, depersonalizácie a zníženého osobného výkonu.
Vyskytuje sa najmä v povolaniach, kde sa výkon práce spája s poskytovaním služieb iným ľuďom. Ku kľúčovým stresorom u zdravotných sestier sa zaraďuje množstvo nadčasov, nízke prežívanie autonómie v pracovnom procese, chýbajúcu sociálnu oporu, ale i konfrontáciu s rozmanitými životnými osudmi a smrťou pacienta, nesúlad medzi očakávaniami a reálnou pracovnou situáciou, telesnú záťaž pri výkone povolania, veľký počet činností, ktoré priamo nesúvisia s výkonom práce sestry, konflikty na pracovisku či starostlivosť o „problematických“ pacientov.
Najčastejšie prejavy vyhorenia
- mimoriadne veľká únava
- negatívne sebahodnotenie a nízka miera sebaúcty vyplývajúce z pocitov zníženej profesionálnej kompetencie
- poruchy koncentrácie pozornosti
- dráždivosť a negativizmus
- príznaky stresu pri absencii organického ochorenia
Prevencia syndrómu vyhorenia
Pri prevencii vyhorenia je dôležitý vlastný postoj človeka k práci – samozrejme v nej má byť pociťovaný zmysel, ale nemala by byť jediným cieľom, zmyslom a záujmom v jeho živote, a sociálna opora, ktorej hlavnými zdrojmi sú: rodina, kolegovia v práci, priatelia, záujmy a koníčky a celkové trávenie voľného času. Pri liečbe vyhorenia sa využíva predovšetkým existenciálna analýza (komplexne celého človeka), logoterapia (snaha odhaliť u chorého zmysel života) a daseinsanalýza (Prečo je človek na Zemi, aké ma poslanie?).
(Zdroj: Osetrovatelstvo.eu, Wikipedia.sk)