Otec zakazoval kúriť v izbe, kde spávali súrodenci

Vladko má ešte len osem rokov, jeho sestra Anička štyri, Peťka tri a Olívia dva, no všetci štyria už vedia, že život nie je prechádzka ružovou záhradou.

08.10.2013 12:30
debata (19)

Spolu s 27 ročnou mamou Petrou sú v jednom z krízových centier na juhu stredného Slovenska, kde im podali pomocnú ruku a útočište pred ich vlastným otcom tyranom.

Kvarteto detí žilo v traume už od narodenia. Petra otehotnela ešte pred svojou osemnástkou, kedy sa zaľúbila do o tri roky staršieho muža. Ten sa najskôr o tehotnú ženu staral, no ešte nestihla porodiť a začal sa meniť. Mladomanžel bol bez roboty a stále častejšie začal pozerať v krčme na dno pohárika. A keď si vypil, bol agresívny.

Odniesla si aj tehotná žena a aj dieťatko, ktoré ešte len nosila pod srdcom. Raz ju zmlátil tak, že kopancami neušetril ani Petrino tehotné bruško a ona potrebovala lekárske ošetrenie. Lekárovi povedala, že spadla zo schodov. Veriac, že sa už nič podobné nezopakuje. Vladko tak dostal prvú bitku ešte v čase, keď ešte ani nebol na svete…

Spomienky mladej ženy na toto obdobie sú veľmi bolestivé. Aj s odstupom rokov. Okrem Vladka si svoje vytrpeli aj jeho tri sestry, ktoré prišli na svet rok po roku s časovým odstupom. Otec ich chcel viesť v sparťanskej výchove a to si odniesla nielen ich psychika, ale aj ich zdravie. Deťom v ich izbe zakázal aj v tuhých mrazoch kúriť a trestal ich za akúkoľvek drobnosť. Nielen Vladko, ale aj jeho menšie sestry zažili, čo je to niekoľko hodín kľačať v kúte izby s vystretými rukami.

Deti sa museli dívať aj na fyzické tresty, ktorými tyran trestal svoju ženu. Dával jej mnohé nezmyselné úlohy, za nesplnenie ktorých ju trestal. „Dal mi napríklad povysávať byt v časovom limite. Ak som to nestihla, zmlátil ma. Tých limitov a úloh pribúdalo. Kôš som musela stihnúť odniesť a vysypať za dve minúty, v opačnom prípade ma znova zbil. Kávu som musela stihnúť urobiť do šesťdesiatich sekúnd. Ak sa mi to nepodarilo, nasledovala opäť bitka, alebo obliatie vriacou vodou,“ vykresľuje obdobie tyranie mladá žena. Deti vtedy len bezmocne plakali…

Rodina pochádzajúca zo stredného Slovenska žila takto niekoľko rokov. Petru trápila realita najmä kvôli deťom, ktoré kvôli vyčíňaniu otca boli viac choré ako zdravé. Žili len z rodinných prídavkov a podpory v nezamestnanosti, aj z toho nemalý kus odkrojili platby za byt a alkohol, ktorý si deň čo deň neodpustil jej manžel. Začala uvažovať, že sa od tyrana odsťahuje k rodičom, no tam bývali s rodinami aj jej súrodenci a nechcela im do domu donieť ďalšie problémy.

Po deviatich rokoch spolunažívania si Petra povedala dosť. To keď agresivite jej muža neušla ani trojročná dcérka Peťka, ktorú bezdôvodne zbil. Prípad oznámila polícii a muž po odsúdení putoval na sedem rokov do väzenia. Od marca tohto roku žije Petra aj s deťmi v krízovom centre. Aj keď je aj s deťmi v bezpečí, jej psychika, no aj psychika jej detí je vážne narušená a všetci potrebujú pomoc psychológa.

Už školák Vladko si na spolužiakov zvyká len ťažko a všetkého sa bojí. Traumu z minulosti bude v sebe nosiť možno ešte roky. Mladšie dievčatá sa od matky nechcú ani pohnúť. Aj po mesiacoch sa pri pohybe kľučky v krízovom centre pozerajú na dvere s obavou, či sa za nimi neobjaví ich otec. Žena je v súčasnosti s tyranským manželom v rozvodovom konaní, ktoré stále nebolo ukončené. Pre každý prípad nechce zverejniť miesto, kde v súčasnosti nachádza. Strach jej to nedovolí.

© Autorské práva vyhradené

19 debata chyba
Viac na túto tému: #rodina #násilie #krízové centrum