Polícia skúma podrobnosti, za akých došlo k útoku, a prešetruje mieru zavinenia majiteľov psov, ktorí vlastnia dokopy tri argentínske dogy. Okolie si tragédiu nedokáže vysvetliť, deti sa vraj s týmito psami hrávali bežne.
Chlapca previezol vrtuľník do Detskej fakultnej nemocnice s poliklinikou v Bratislave s vážnymi poraneniami. Jedenapolročný pes ho pohrýzol v oblasti ucha, temena hlavy aj na tele, na niektorých miestach mu strhol kožu. „Chlapec bol prevezený s reznými ranami v oblasti tváre a zadnej časti tela,“ uviedol hovorca Operačného strediska záchrannej zdravotnej služby Boris Chmel. Nikolas podstúpil ešte v pondelok náročnú operáciu, pri ktorej sa mu venovali dva operačné tímy. „Jeho zdravotný stav je stabilizovaný, je mimo ohrozenia života,“ uviedla hovorkyňa nemocnice Dana Kamenická.
Nikolas, najmladší z troch detí Junasovcov, vošiel v pondelok poobede na dvor susedov, s ktorými sa rodičia podľa ľudí z okolia dobre poznali. „Dobre spolu vychádzali, ten chlapec chodieval k susedom často. Bežne sa hrával s ich psami, neboli vôbec agresívne, každý ich mohol pohladkať, chodievali sem aj iné deti,“ opisoval jeden zo susedov, ktorý nechcel zverejniť meno. Potom bolo počuť krik. Chlapca zachraňovala majiteľka psov a na pomoc pribehla ešte jedna suseda.
Bol v čase útoku majiteľ psa na dvore?
Či Nikolas psa vyprovokoval alebo udrel a čo bolo vlastne príčinou útoku, to trnavská policajná hovorkyňa Martina Kredatusová nespresnila. Uviedla len, že sa začalo trestné stíhanie pre ublíženie na zdraví. „V súčasnosti prebiehajú vyšetrovacie úkony a polícia zisťuje okolnosti, za akých k útoku prišlo, ako aj mieru zavinenia.“ Podľa advokáta Petra Havlíka vyšetrovateľ zrejme nebude v tomto prípade hľadať zavinenie na strane rodičov, že nechali syna samého. „Určite nie, ak dobre poznali prostredie, kam išiel, a ak poznali tých psov a nezaznamenali žiadne varovné signály. V takýchto prípadoch sa posudzuje, či rodičia mali možnosť predvídať, že dieťaťu hrozí nejaké nebezpečenstvo.“
Oslovení chovatelia argentínskych dôg upozornili na dve kľúčové veci. Dôležitou otázkou je, či bol pes dobre vycvičený, a po druhé, či sa hral s chlapcom sám alebo za prítomnosti majiteľa. „Ak ten pes nechodí pravidelne na cvičisko, tak nemal byť vôbec pustený na dvore, ak tam bolo cudzie dieťa. To sa nerobí. Určite nie v prípade, ak majiteľ nevie dobre zvládať psa,“ naznačil Pavol Laurenčík, ktorý prevádzkuje chovateľskú stanicu argentínskych dôg Demorales.
No ak aj bol pes riadne vycvičený, nesmie podľa Laurenčíka zostávať s cudzími deťmi bez dozoru. Ak majitelia nechali chlapca na dvore so psom samého, tak podľa neho zlyhali. Inak sa totiž pes správa, keď je v blízkosti majiteľ, a inak, keď sa pán vzdiali. „Keď som na dvore a prídu sa deti pozrieť na šteniatka, tak môžu hladkať matku. Pes im neublíži. No keby som odišiel, tak pes celú situáciu vyhodnocuje úplne inak. A už by cudzím nedovolil, aby ho pohladkali,“ upozornil chovateľ.
Laurenčík tiež pripustil, že u psa mohol nastať v tej chvíli skrat. Chybu mohol spraviť aj chlapec. „Mohlo sa stať, že mu rukou vošiel do úst, do oka a to u psa spustilo obranný reflex. Nuž a šesťročné dieťa si ešte nedokáže uvedomiť, ako sa treba správať pri psovi.“ Podľa odborníkov má argentínska doga silný ochranný pud a s výcvikom a so socializáciou, čiže s častým pohybom medzi ľuďmi a psami, treba začať od útleho veku.
Obec sprísni chov psov
O reakciu sme chceli požiadať aj majiteľa dogy, ktorá napadla Nikolasa, zatvoril však pred nami dvere. V dome Junasovcov neprišiel nikto otvoriť. Susedia sú z útoku šokovaní. Majitelia sa o psov podľa nich dobre starajú, nedá sa povedať, že by niečo zanedbali. „Je to veľká tragédia. Z tých psov som nemala nikdy pocit, že sú zlí. Javili sa pokojní. Ale mám veľký rešpekt pred veľkými psami a svoje deti by som nepustila k nim na dvor,“ priznala jedna mamička.
Ďalší z obyvateľov Vladimír Dubaj má tiež malé deti a na dvore rotvajlera. „Býva vo voliére a deti sú vždy pod dozorom.“ Sused Daniel Nemček má tri deti a dvoch vlčiakov. „Keď sa deti hrajú vonku, psa pre istotu zatvorím. Sučku nechám vonku, tá neublíži. Po tom, čo sa stalo, mám však obavy. Človek nikdy nevie presne odhadnúť, čo pes spraví…“
Starosta Malženíc Miroslav Macko povedal, že obec bude na tento prípad reagovať sprísnením všeobecne záväzného nariadenia, ktoré rieši chov psov. "Budeme toto nariadenie viesť k prísnejšiemu vedeniu psov a k vyššej ekonomickej zaťaženosti majiteľov niektorých plemien psov. Aby ich nechoval ktokoľvek. Budeme všetko konzultovať so Štátnou veterinárnou správou aj s prokurátorom a políciou, aby sme neporušili platné zákony.
Prísnejšie postihy za útočných psov zákon stále nerieši
Ako účinne predchádzať útokom psov, nevedia poslanci vyriešiť takmer rok. Ministerstvo pôdohospodárstva ešte na jar predložilo do parlamentu novelu zákona o sprísnenom držaní psov, kde navrhovalo sprísnenie chovu pre 14 bojových plemien, argentínska doga v ňom však nefigurovala. Pod tlakom chovateľských organizácií a psíčkarov však členovia Výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie zoznam vypustili. Sprísnený chov sa má po novom týkať len psa, ktorý už raz na človeka zaútočil.
Štátny tajomník rezortu pôdohospodárstva Štefan Adam vyjadril ľútosť nad útokom v Malženiciach. „Urobili sme maximum, aby sa takéto prípady neopakovali, a teraz je len na poslancoch, akú podobu zákonu, ktorý sme pripravili, dajú,“ hovorí Adam. Novela zákona podľa neho môže zabezpečiť dostatočnú ochranu pred útokmi, napriek tomu, že rieši sprísnený chov len pri psovi, ktorý už zaútočil. Dodal, že by pomohlo, ak by boli väčšmi opatrní aj ľudia a nepúšťali k nebezpečným plemenám malé deti.
Pozmeňujúci návrh, aby sa sprísnený chov týkal len psov, ktorí musia najprv niekoho napadnúť, predložil v máji poslanec Ľuboš Martinák (Smer). Nebezpečný pes je podľa neho taký, ktorý aspoň raz napadol človeka alebo hospodárske či spoločenské zviera bez provokácie. Majiteľ by musel takéhoto psa vodiť na vodidle a s náhubkom a zároveň absolvovať kynologické školenie, kde ho naučia, ako potláčať agresivitu zvieraťa. Musí mať pre neho tiež schválený chovný priestor.
Martinák pripúšťa, že jeho návrh nemusí byť ideálny. „Ťažko je však určiť dopredu psa, ktorý niekoho pohryzie. Závisí aj od poslancov, aké ďalšie návrhy predložia aj na základe tohto nešťastného útoku psa,“ hovorí. Najlepšou prevenciou pred útokmi je podľa neho výchova psa. Tvrdí, že aj z dogy či brazílskej fily sa dá urobiť domáci miláčik, záleží len na majiteľovi, ako sa k psovi správa.
Podľa poslanca Zsolta Simona (Most-Híd) by problém vyriešili prísnejšie tresty pre majiteľov psov. „Pes je v istom zmysle zbraňou v rukách toho, kto ho ovláda. Každý chovateľ psa by mal byť za neho zodpovedný,“ vysvetľuje. Strana Most-Híd pred pár mesiacmi navrhovala pre majiteľov psov, ktorí zaútočia na človeka, väzenie od šiestich mesiacov až do piatich rokov. Ich návrh však neprešiel. Martinák dúfa, že o novele zákona sa bude rokovať už na októbrovej schôdzi.
(lu)
Agentúrnu správu sme nahradili autorským článkom denníka Pravda.