Mimo manželstva sa u nás rodí asi jedna tretina detí, tradičná rodina však ani zďaleka nie je na ústupe. Vyplýva to z výsledkov prieskumu Ústavu výskumu sociálnej komunikácie Slovenskej akadémie vied. Podľa sociologičky Sylvie Porubänovej až 80 percent Slovákov stále uprednostňuje nosenie obrúčky, často sa rozhodnú uzatvoriť manželstvo až vtedy, keď dieťa ide do školy.
Podnikateľ Martin Mihalec (27) z Bratislavy vychováva v spoločnej domácnosti s dlhoročnou partnerkou Majkou polročného Leonarda, o svadbe neuvažujú. „Rozhodli sme sa žiť bez papiera, pretože právne spečatenie vzťahu považujeme za zbytočný a byrokratický prežitok socialistických čias. Na city totiž žiadnu zmluvu netreba,“ hovorí. Vzťah nadivoko podľa neho nevýhody nemá, problémom by mohlo byť poskytnutie zdravotných údajov v prípade, ak by jeden z nich ochorel. Zatiaľ však takú situáciu riešiť nemuseli.
Starostlivosť o domácnosť majú s Majkou rozdelenú, ako vysokoškolsky vzdelaný človek však nespĺňa predpoklad, že tí sa vzťahu bez papiera vyhýbajú. „Majka je na materskej a ja pracujem, takže väčšinu času trávi so synom ona. Ja však zasa rád varím, takže často sa aj žartovne doťahujeme, kto bude mať kuchársku zásteru,“ vraví. Partnerka je od upratovania odbremenená, pretože k nim raz do týždňa chodí pani, ktorá sa im stará o domácnosť. Na tomto modeli spolužitia zatiaľ nechce nič meniť.
Podľa výsledkov prieskumu sa takmer jedna tretina detí rodí mimo manželstva. Riaditeľ Ústavu výskumu sociálnej komunikácie Gabriel Bianchi tvrdí, že tradičná rodina tým ohrozená nie je. „Ideál tradičnej rodiny tu stále je, len sa možno nenapĺňa do takej miery ako kedysi. Alternatívna forma vzťahu k manželstvu je pritom najmenej prijímaná vysokoškolsky vzdelanými ľuďmi,“ vysvetľuje. Výskum, tiež ukázal, že tí, čo žijú v nemanželskom zväzku, si dokážu spravodlivejšie deliť prácu v domácnosti, pri starostlivosti o dieťa je však nevydatá matka v porovnaní s vydatou vyťaženejšia.
„Všeobecne však u nás neprevláda trend žiť nadivoko, až 80 percent populácie stále preferuje žiť v manželstve. Partneri sa do neho možno nehrnú hneď po narodení dieťaťa, no väčšina z nich tak urobí, keď nastupuje do školy,“ vysvetľuje sociologička Sylvia Porubänová. Rodičia podľa nej často so svadbou počkajú kým dieťa trochu vyrastie, aby z nej malo spomienku. Mnoho z nich sa rozhodne mať rovnaké priezvisko aj preto, že nastupuje do školy. Deti v tomto veku sa totiž už zvyknú spolužiaka pýtať, prečo sa otec a mama volajú inak.
Prečo, naopak, partneri uprednostňujú vychovávať dieťa v nemanželskom zväzku, Porubänová vysvetľuje prirodzeným spoločenským vývojom. „V socializme prevládal tlak na uzavretie manželstva, bol to zaužívaný model. Manželstvo bolo okrem toho jediným spôsobom, ako sa mladí mohli dostať k výhodnej pôžičke,“ spresňuje.
Dnes takáto motivácia chýba a ľudia sa podľa nej často boja riskovať aj pre vysokú rozvodovosť či možné problémy, ktoré by im mohlo spôsobiť delenie majetku. Ťažkosti s otehotnením sú podľa nej tiež dôvodom, prečo sa ľudia do sobáša nehrnú. Keď už žena po dlhom čase otehotnie, radosť partnerov z prírastku odsunie svadbu na druhú koľaj.
Funguje aj homosexuálna rodina
Vo vyspelých západných štátoch funguje aj iný model netradičnej rodiny, kde dieťa vychovávajú rodičia rovnakého pohlavia. Deti, ktoré vyrastajú v homosexuálnych rodinách, s tým nemajú v bežnom živote žiaden problém.
Súčasťou prezentácie výsledkov prieskumu SAV bol aj výskum realizovaný v Holandsku a v USA na vzorke detí z homosexuálnych rodín vo veku 4 až 17 rokov. Z výsledkov vyplýva, že deti sú v porovnaní s rovesníkmi z tradičných rodín v rovnakej psychickej pohode a nemajú problémy v správaní či prospechu.
V niektorých prípadoch mali dokonca vyššiu mieru sebaúcty. V škole sa síce niektoré z nich stretli s negatívnymi poznámkami od spolužiakov, išlo však o ojedinelé prípady. Výsledky prieskumu tak dokazujú, že rodový model otca a matky z tradičnej rodiny tak nie je podmienkou psychickej pohody u detí.