Kaliňákovým škrtom sa zdravotníci bránia

Tentoraz však narazil na odpor iných rezortov, ktoré sa svojich organizácií vzdať nechcú. Práve od nich pritom bude záležať, či sa podarí v budúcom roku ušetriť až 333 miliónov eur, čo by mal byť príspevok Kaliňákovej reformy do štátnej kasy.

Problémom by mohli byť najmä hygienici. Úrad verejného zdravotníctva by sa mal v budúcom roku vzdať niektorých zo svojich 36 regionálnych pobočiek, no malo by sa aj prepúšťať a mali by sa znižovať mzdy niektorým zamestnancom. Podľa rozpočtu, ktorý schválila minulý týždeň vláda, by sa tým malo ušetriť až šesť miliónov eur. To sa však vedeniu úradu ani ministerstvu zdravotníctva nepozdáva. „Boli sme ministerstvom zdravotníctva ubezpečení, že o uvedenej sume sa budú viesť rozhovory a hľadať riešenia na elimináciu prípadného rizika znefunkčnenia Úradu verejného zdravotníctva a regionálnych úradov,“ uviedla hovorkyňa úradu Lenka Skalická.

Menej hygienikov?

Počet zamestnancov hygieny je v súčasnosti 2¤027. Na starosti majú kontrolu pitnej vody, kúpalísk či chemickú bezpečnosť a bezpečnosť potravín. O koľko by mal v budúcom roku klesnúť počet zamestnancov, bude podľa Skalickej možné odhadnúť až po vyčlenení peňazí z rozpočtu na platy. Dodáva však, že vedenie úradu zatiaľ neráta s rušením svojich pobočiek, a to napriek tomu, že je to zarátané do rozpočtu. Odpredaj majetku regionálnych úradov mal priniesť 280-tisíc eur. „Nemáme informáciu o zániku regionálnych úradov verejného zdravotníctva,“ oponuje Skalická. Ako sa chce ministerka zdravotníctva Zuzana Zvolenská s naplánovaným šetrením vysporiadať v prípade, že úrady zachová, jej hovorkyňa pre Pravdu nespresnila.

K šetreniu na hygienikoch došlo vlani aj na ministerstve dopravy, ktoré malo tiež vlastnú rozpočtovú organizáciu. Napokon ju však včlenili priamo do ministerstva. „Rovnako sme postupovali v tomto roku aj s príspevkovou organizáciou Inštitút urbanizmu a územného plánovania URBION,“ dopĺňa hovorca rezortu dopravy Martin Kóňa.

Kaliňákova reforma ESO ráta s tým, že by sa mali zmeniť aj viaceré organizácie spadajúce pod ministerstvo školstva. Okrem iného Ústav informácií a prognóz školstva či Agentúra na podporu vedy a výskumu. Aj tu šéf rezortu školstva Dušan Čaplovič pred pár dňami konštatoval, že ráta skôr s transformáciou agentúry na excelentnú výskumnú agentúru. Ako by mala vyzerať, povedať vraj ešte nevie. Zrejme by to však už neviedlo k šetreniu, čo je Kaliňákovým cieľom.

Podľa prvotných informácií vraj malo mať problém s novým fungovaním aj ministerstvo práce, jeho hovorca Michal Stuška to pre Pravdu vyvrátil. „Od začiatku vieme, že súčasťou reformy ESO je aj začlenenie úradov práce a neskôr aj ústredia do nového systému, čiže s tým aj rátame,“ vyhlásil. Jedinou otázkou na diskusiu je podľa neho časová postupnosť, kedy k tomu dôjde, no dodáva, že to nijakým spôsobom neovplyvní funkčnosť úradov.

Zmeny v úradoch nekončia

Rušenie týchto úradov pritom zďaleka nie je jediné, s ktorým ministerstvo vnútra ráta. V najbližšej plánovanej fáze reformy ESO, tretej v poradí, by v roku 2014 malo podľa neho zaniknúť až 122 úradov. Kaliňák minulý týždeň po schvaľovaní rozpočtu pripustil, že jeho kolegom z vlády sa do rušenia úradov veľmi nechce.

Ministerstvo vnútra navrhuje zmeny ostatným rezortom na základe analýzy 400 organizácií štátnej správy, ktorá mala odhaliť miesta v riadení úradov, kde sa dá ušetriť. Rezort zároveň dodáva, že aj keď podľa analýzy už má predstavu, ako by malo šetrenie na úradoch vyzerať, ostatným rezortom tento postup iba odporúča.

Hoci analýzu fungovania štátnej správy aj s odporúčaniami šetrenia rezort vnútra zverejniť nechce, niektoré jej závery si už ministerstvá osvojili. Napríklad na ministerstve hospodárstva pripravujú zlúčenie Štátnej energetickej inšpekcie so Slovenskou obchodnou inšpekciou. Od januára zas pod seba tento rezort začlení Centrum pre chemické latky, ktoré bolo dosiaľ samostatné.

Na ministerstve dopravy sa zas má päť súčasných regulačných úradov zlúčiť do dvoch. „Výsledkom týchto krokov bude ročná úspora približne milión eur, ďalšie úspory sa predpokladajú po priestorovom usporiadaní vzniknutých úradov,“ tvrdí Kóňa. Ako dodal, analýzu výdavkov si urobilo ministerstvo aj samo u seba. Výsledkom je vraj zníženie výdavkov o asi 1,2 milióna eur. Reforma ESO má pokračovať aj v ďalších rokoch. Po obnovení okresných úradov od októbra by v priebehu najbližších mesiacov mali postupne vznikať klientske centrá.

Od januára asi v štrnástich mestách, no podľa predstáv ministerstva vnútra by sa mali ešte do konca budúceho roka dostať do všetkých okresných miest. So starostami či primátormi by pre ne chceli vyberať lokality, kde je vysoký pohyb ľudí. Ich konečný počet by mal byť 89, pričom by malo platiť, že po ich otvorení bude mať občan z ktorejkoľvek časti Slovenska klientske centrum od seba vzdialené maximálne 50 kilometrov alebo jednu hodinu verejnou dopravou.