V súčasnosti musí kandidát získať aspoň tri percentá prednostných hlasov, aby sa posunul na kandidátke strany vyššie. Podľa nového volebného zákona, ktorý má parlament schváliť už na októbrovej schôdzi, budú kandidátovi stačiť len dve percentá.
„Vidím to ako pravdepodobné,“ povedal včera minister vnútra Robert Kaliňák. Podľa neho zníženie na dve percentá odzrkadľuje vyvážený vplyv voliča na zostavenie kandidátky a vplyv strany, ktorá chce mať „nielen kone na ukazovanie, ale aj kone na prácu, teda odborníkov“.
Záujem ľudí krúžkovať kandidátov sa zvyšuje. Kým v roku 1998 prednostné hlasy dávalo okolo 50 percent voličov, tak v roku 2012 takéto hlasovanie využívalo u väčšiny strán viac ako 80 percent voličov. Každý z nich môže dať prednostný hlas štyrom kandidátom strany, ktorú si vo voľbách vyberie.
So zámerom zvýšiť váhu prednostných hlasov prišli Obyčajní ľudia. Ich líder Igor Matovič by však percentá pre prednostné hlasy zrušil úplne. Minister Kalinák namietol, že súčasný demokratický systém je založený na politických stranách, ktoré majú zodpovednosť. Podľa neho musí byť vyvážený pomer medzi kandidátmi, ktorých strana určí ako odborníkov „Teším sa, keď raz preberú Obyčajní ľudia vládnutie v tejto krajine, ako budú schopní prijať zásadné rozhodnutie, ktoré na prvý pohľad nie je pekné, ale je nevyhnutné. Také nebudú schopní prijať nikdy,“ dodal minister.
Ako by teda hranica dvoch percent prednostných hlasov ovplyvnila zloženie parlamentu podľa posledných výsledkov volieb v roku 2012? Vládny Smer by zmenu nepocítil. V parlamente má 83 poslancov. Podmienku dvoch percent nedosiahol žiadny kandidát. Iba 10 kandidátov malo viac ako tri percentá krúžkov a tí boli aj tak sústredení na popredných miestach kandidátky. Najväčším skokanom volieb v Smere bol súčasný minister pôdohospodárstva Ľubomír Jahnátek, ktorý sa vďaka krúžkom presunul z 20. miesta na 9. Podobne aj opozičné strany by nezaznamenali výrazné zmeny v obsadení svojich poslaneckých klubov pri hranici dvoch percent preferenčných hlasov.
Výnimku tvoria len kresťanskí demokrati. Takmer tretina klubu by bola iná. Voliči by poslali do parlamentu až piatich „nových“ poslancov KDH. Najväčšou skokankou by bola Mária Sabolová, do parlamentu by sa prekrúžkovala zo 77. miesta. Dve percentá považuje za dobré. „Aspoň pár ľudí má reálnu šancu dostať sa do parlamentu aj napriek tomu, že nemusia mať takú výraznú podporu politickej strany,“ podotkla.
V parlamente by, naopak, za KDH neboli podpredseda hnutia Pavol Abrhan, exminister školstva Martin Fronc, trnavský krajský predseda Alojz Přidal, Pavol Zajac a Peter Muránsky. Abrhan nevedel o tom, že by pri 2-percentnej hranici krúžkov nebol v parlamente. „To je asi prirodzené, lebo naši ľudia sú zvyknutí krúžkovať a mali sme aj krúžkovaciu kampaň,“ povedal o možnosti iného zloženia klubu. Zvýšenie váhy prednostných hlasov tak môže byť pre voličov zaujímavé. Napríklad kandidát SDKÚ by podľa posledných volebných výsledkov potreboval len niečo vyše 3-tisíc prednostných hlasov, ale kandidát Smeru takmer 23-tisíc. Sociológ Martin Slosiarik sa domnieva, že hlavne v prípade menších či stredne veľkých strán by mohlo krúžkovanie zamiešať poradie.
Zmäkčenie pravidla pri krúžkovaní môže posmeliť kandidátov, aby vo väčšej miere prezentovali sami seba a zaplatili si napríklad vlastné bilbordy. Slosiarik pripomenul, že aj v minulosti kandidáti využívali v kampani komunikáciu na krúžkovanie svojho čísla. „Zvýši sa šanca, že si ľudia budú môcť vytvoriť poradie, ktoré im vyhovuje viac, ako je predstava politických strán,“ zhodnotil. Podľa politológa Tomáša Koziaka bude len dobré, ak si kandidáti pripravia aj vlastnú kampaň, pretože ich to priblíži k voličom. „Mnohí z kandidátov sa vezú na popularite strany a nemusia vyvíjať nejakú aktivitu,“ upozornil. Potom sa podľa politológa stáva, že aj po štyroch rokoch zostanú viacerí poslanci skrytí a málokto vie, že v parlamente vôbec boli.