Parlament v stredu posunul do druhého čítania novelu zákona o ochrane prírody, ktorá prináša aj riešenie tohto problému. Zmenou legislatívy v tejto oblasti podmieňujú súkromní vlastníci napríklad odobrenie novej zonácie Tatranského národného parku.
Nový systém kompenzácií má zahŕňať zámenu pozemkov, zmluvnú starostlivosť, výkup pozemkov, nájom pozemkov a náhradu za obmedzenie bežného obhospodarovania. Preferovať sa má zámena, zmluvná starostlivosť, výkup a nájom. Dohoda na nefinančnom vyrovnaní zníži podľa envirorezortu aj nároky na verejné financie. Štát totiž platí vlastníkom pozemkov vo vyššom stupni ochrany náhrady za to, že ich nemôžu plnohodnotne využívať.
Nové možnosti prinášal aj návrh nového zákona o ochrane prírody, ktorý ministerstvo predložilo v roku 2008, po prijatí veľkého počtu pripomienok sa proces tvorby nového zákona zastavil. Za bývalej vlády sa na legislatívnej norme tiež pracovalo, jej predloženie však zastavil pád kabinetu. Minister životného prostredia Peter Žiga (Smer-SD) sa už dávnejšie vyjadril, že je naklonený výmenám súkromných pozemkov v chránených územiach za iné, štátne.
Novela tiež počíta s tým, že ministerstvo a obvodné úrady životného prostredia prídu o doterajšiu kompetenciu vyhlasovať chránené krajinné oblasti, prírodné rezervácie, chránené areály, ako aj chránené vtáčie územia. Po novom sa má presunúť na vládu. Tým sa má zvýšiť autorita vyhlasovateľa a zodpovednosť pri rozhodovaní v procese vyhlasovania. Novinkou je možnosť vyhlásenia obecného chráneného územia obcou vo svojom katastrálnom území alebo po dohode obcí aj na viacerých katastrálnych územiach.
Ministerstvo v návrhu upravuje aj prípady, keď je potrebný súhlas na výrub drevín od orgánov ochrany prírody. Bez povolenia by sa tak v extraviláne obcí mohlo vyrúbať viac stromov. Bez povolenia sa budú môcť vyrúbať stromy s obvodom kmeňa do 80 centimetrov namiesto súčasných 40 cm. Súčasná hranica pre dreviny s obvodom kmeňa do 40 cm v intraviláne sa nemení. Toto opatrenie sa však nevzťahuje na dreviny rastúce ako súčasť verejnej zelene či dreviny v chránených územiach.
Novela prináša aj zmeny, ktoré by mali prispieť k boju s inváznymi druhmi rastlín, ktoré agresívne potláčajú pôvodné rastliny. Za ich odstraňovanie majú byť zodpovední vlastníci pozemkov, na ktorých sa nachádzajú, a nie pôvodcovia ich šírenia. Ako zdôraznilo ministerstvo, vypátranie pôvodcu šírenia je problematické a prakticky nemožné.
Právna norma obsahuje aj úpravu definícií vybraných pojmov a úpravu týkajúcu sa všeobecnej ochrany druhov živočíchov, ochrany biotopov európskeho a biotopov národného významu. Upravuje sa aj pôsobnosť štátnych orgánov ochrany prírody, organizácií ochrany prírody a stráže prírody, výkonu štátneho dozoru a náhrady škody spôsobenej určenými živočíchmi.
Novela má v prípade súhlasného stanoviska parlamentu a prezidenta platiť od januára 2014.
Ťažké vykurovacie oleje budú patriť medzi nebezpečné látky
Ťažké vykurovacie oleje budú patriť medzi nebezpečné látky. Vyplýva to z novely zákona o prevencii závažných priemyselných havárií z dielne ministerstva životného prostredia, ktorú tiež počas dňa schválil parlament.
Zmena vyplýva zo smernice Európskeho parlamentu a Rady zo 4. júla 2012 o kontrole nebezpečenstiev závažných havárií s prítomnosťou nebezpečných látok. Slovensko musí smernicu transponovať do svojej legislatívy do 1. júna 2015 s výnimkou článku 30 smernice, ktorý sa musí uplatniť v národnej legislatíve do 14. februára 2014.