Rodičia budú úradu hlásiť, či sa o dieťa postarajú doma

17.10.2013 13:00
minister, ján richter, kancelária
Minister práce, sociálnych vecí a rodiny Ján Richter v novele zákona navrhuje novú oznamovaciu povinnosť pre rodičov. Autor: ,

Rodičov malých detí zrejme čaká nová povinnosť. Keď ich potomok dovŕši tri roky, budú musieť úradu práce oznámiť, ako sa o neho budú starať, kým nenastúpi do základnej školy.

Štát bude chcieť od nich vedieť, či dieťa umiestnili do škôlky, či zostalo s rodičom doma, prípadne či sa oň stará babička v inom meste. Toto opatrenie má zabrániť opakovaniu takých tragédií, ako sa stala v prípade týranej Lucky.

Novú oznamovaciu povinnosť pre rodičov obsahuje novela zákona o prídavku na dieťa a Národná rada ju už posunula do druhého čítania. Ako zdôvodnil hovorca ministerstva práce Michal Stuška, podnetom k takejto zákonnej úprave boli najmä tragické prípady ostatných rokov. „V období medzi tretím rokom, keď sa obvykle prestáva vyplácať rodičovský príspevok, a rokom šiestym, keď sa začína povinná školská dochádzka, toho úrady práce a sociálnych vecí vedia o dieťati len veľmi málo,“ uviedol hovorca.

Pripomenul, že rodičov nijaký zákon nenúti prihlásiť dieťa do predškolského zariadenia, môžu ho kedykoľvek zobrať mimo miesto trvalého bydliska či do zahraničia, niektorí s ním ani dlhodobo nenavštevujú lekára. „Sociálnym pracovníkom preto až do jeho nástupu do školy môže chýbať akákoľvek informácia o tom, kto, kde a ako sa oň stará. Je pritom zrejmé, že neraz práve tá môže dieťaťu zachrániť zdravie či dokonca život,“ zdôraznil.

Aj keď drvivej väčšine starostlivých rodičov sa nová povinnosť môže javiť ako formalita, reálne skúsenosti a tragédie konkrétnych detí potvrdzujú opak. Stuška ubezpečil, že opatrenie určite nepovedie k bezdôvodnému šikanovaniu rodičov. „V súvislosti s poskytovaním prídavkov od nich úrady budú žiadať iba stručnú informáciu, ktorú by si inak v prípade potreby museli prácne zisťovať samy,“ vysvetlil.

Prípad maloletej týranej Lucie z Bratislavy, ktorú vlani v septembri až tri roky po smrti našli policajti v byte takmer v centre hlavného mesta, znovu odkryl hrubé nedostatky štátneho sociálneho systému ako celku. Ukázal, že v krajnom prípade by sa v ňom dieťa mohlo aj navždy stratiť. Bez toho, aby za to niekto prevzal zodpovednosť a bol potrestaný.

Hoci susedia z domu už v roku 2009 upozorňovali sociálne orgány na to, že v rodine dievčatka nie je všetko v poriadku, neskôr ich aj varovali, že niekam zmizla, jej úmrtie si zodpovední nevšimli. Ani obvodná lekárka, ktorá ju mala volať na očkovania a preventívne prehliadky, ani úradníci miestnej samosprávy, aj keď už dva roky mala povinne chodiť do školy. Matka na ňu stále dostávala rodinné prídavky, úradníkom stačilo vysvetlenie, že sa obe dočasne zdržiavajú u rodiny v Košiciach. Keby napokon polícia od istej svedkyne nedostala ďalší podnet, Luckina smrť mohla byť utajená ešte roky.

V dôvodovej správe k novele zákona sa zatiaľ len stručne hovorí o „písomnej povinnosti“ oznámiť úradu spôsob a miesto, kde bude zabezpečovaná starostlivosť o nezaopatrené dieťa vo veku od troch rokov do nástupu do školy. Nie je v nej vyšpecifikované, či si ju rodič má splniť iba jednorazovo, alebo opakovane v prípade každej zmeny. Neuvádza ani spôsob, akým a ako často si úrad mieni preverovať pravdivosť poskytnutých informácií, ba ani sankcie za nesplnenie príkazu. Podľa Mariany Kováčovej, riaditeľky neziskovej organizácie Slniečko, ktorá pomáha týraným deťom, je naozaj potrebné vytvoriť spoľahlivý mechanizmus, ktorý by zabránil „vypadnutiu“ ktoréhokoľvek dieťaťa zo sociálneho systému. „Priamo k návrhu zákona sa vyjadriť neviem, zatiaľ som ho nečítala ani dôvodovú správu. Myslím si však, že monitorovať pohyb detí, najmä ak sú vychovávané v rizikových rodinách, je namieste. Prípad Lucky a niekoľkých ďalších detí s podobným osudom je mementom. A iste sú aj iné, o ktorých sa možno nikdy nedozvieme,“ mieni Kováčová. Dôležité je však podľa nej zabezpečiť, aby žiadne takéto zisťovacie metódy deťom neubližovali, nezaťažili rodičov prílišnou administratívou a neboli iba formálne, čiže aby fungovala aj kontrola a postihy.

Opozičný poslanec za KDH Július Brocka návrh v parlamentnej rozprave k novele s nadsadením označil za „komunistický“. „Potom je už lepšie očipovať deti ako psy a mačky, aby ste vedeli, kde sa nachádzajú,“ povedal. Pre Pravdu Brocka spresnil, že nevidí dôvod, aby sa „od úradníckych stolov robili manévre“, ktoré nezmyselne zaťažia nielen tisíce zodpovedných rodičov, ale aj zamestnancov úradov práce. „Aj v prípade malej Lucky bolo dosť indícií, že jej treba pomôcť. Preto tvrdím, že keby sa skvalitnila terénna práca úradov, keby lepšie spolupracovali so samosprávami, keby neignorovali varovné signály, pomohli by deťom viac, ako keď budú zavalené písomnými hláseniami. Keď navyše zo znenia zákona ani nie je jasné, čo s nimi vlastne majú robiť,“ uzavrel Brocka.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Richter #rodičia #úrad #minister
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku