Spor o to, či je zber odtlačkov v poriadku, začal Nemec Michael Schwarz. Keď v meste Bochum požiadal o vydanie pasu, nesúhlasil, aby kvôli tomu úrady spracovali jeho biometrické údaje. Považoval to zásah do súkromia.
Keďže mesto odmietlo jeho žiadosť o ich vynechanie, Schwarz podal žalobu na nemecký správny súd, v ktorej navrhoval, aby sa tomuto mestu uložila povinnosť vydať mu cestovný pas bez odobratia jeho odtlačkov. Otázka, či je to možné, sa napokon dostala až do Luxemburgu, ktorý teraz Schwarzovu žiadosť zamietol.
„Hoci zber odtlačkov prstov a ich ukladanie do cestovných pasov predstavuje zásah do práva na rešpektovanie súkromného života a na ochranu osobných údajov, tieto opatrenia sú v každom prípade odôvodnené cieľom chrániť cestovné pasy proti akémukoľvek podvodnému používaniu,“ konštatoval súd v rozsudku.
Zdôraznil, že odtlačky prstov môžu byť použité iba na overenie pravosti cestovného pasu a totožnosti jeho držiteľa. Kritici pasov s biometrickými údajmi upozorňujú, že takéto doklady môžu byť po ich krádeži zneužité, okrem toho odobraté odtlačky môžu slúžiť na špehovanie zo strany štátu, keďže ich už bude mať v databáze. Súd tu argumentuje tým, že odtlačky môžu byť uchovávané iba v pase a nemožno ich použiť na tvorbu databáz.
Na Slovensku sa biometrické pasy podľa vzoru Európskej únie vydávajú od roku 2008. Obsahujú podobu tváre a od júna 2009 aj dva odtlačky prstov. Súčasťou je aj nasnímaný podpis. Ako uviedla Lucia Kirinovičová z ministerstva vnútra, najnovší rozsudok iba potvrdil, že postup našej polície je správny.
Pasy už onedlho nebudú jediným dokladom s biometrickými údajmi. Ministerstvo vnútra momentálne pripravuje aj vydávanie nových občianskych preukazov. Tie by už mali mať čip, vďaka ktorému sa občan bude môcť identifikovať nielen fyzicky, ale aj cez počítač. Rezort vnútra tvrdí, že s testovaním nových občianskych preukazov už finišuje a chce ich začať vydávať už od decembra. „Otestovanie funkcionalít spojených s prijímaním žiadostí a s vydávaním identifikačnej karty už úspešne prebehlo. Testovanie autentifikácie prostredníctvom eID karty prebieha,“ priblížila Alena Koišová z tlačového odboru. Ako dodala, nainštalované a otestované sú už čítačky kariet na policajných staniciach.
Údaje nahraté do čipu v preukaze by mali ľudí ušetriť najmä od zbytočného behania po úradoch. V elektronickej forme by totiž mali obsahovať dáta o vlastníkovi preukazu, a to vrátane jeho krvnej skupiny, dosiahnutého vzdelania, ale aj elektronického podpisu. Po zmene trvalého bydliska či priezviska by teda s ich využitím stačilo nové údaje nahlásiť či dokonca zmeniť cez internet, čím by sa predišlo vybavovaniu úplne nových dokladov a ďalšej byrokracii.
Ministerstvo vnútra pripúšťa, že úrady ešte nie sú nastavené na plné využitie nových občianskych preukazov. Musia ich najprv vybaviť a prepojiť informačným systémom. Aj preto napríklad zmena údajov cez internet v praxi tak skoro možná nebude. „Elektronická komunikácia občana s úradmi nezávisí iba od eID karty a čítačky. Každý úrad musí na tento účel sprístupniť elektronické služby,“ uvádza rezort.
Zavedenie elektronických preukazov sa u nás odkladá už niekoľko rokov. Spustenie tohto projektu za takmer 33 miliónov eur nebude znamenať plošnú výmenu preukazov. Tie sa budú dostávať do obehu priebežne.