Satelitom chýba to, čo ponúka vidiek

Odsťahovať sa z veľkomesta a súkromný život tráviť v dedinskej idyle. Takéto ciele má čoraz viac ľudí z celého Slovenska, ktorí prichádzajú za prácou do hlavného mesta.

19.10.2013 19:00
Malinovo, satelitné obce, vidiek, Bratislava Foto: ,
Podobné problémy ako ostatné satelitné obce pri Bratislave má aj Malinovo.
debata (17)

Satelitné obce pri Bratislave sa vďaka tomu za ostatných desať rokov aj zdvoj- či strojnásobili. Problémom je, že v týchto dedinách stavali investori najmä byty a domy. Nové cesty, kanalizáciu, škôlky či školy by mali zabezpečiť obce. No tie na to nemajú. Komplikuje to život nielen prisťahovalcom, ale aj starousadlíkom.

Na neúmernú výstavbu v malých dedinách upozornil starosta Chorvátskeho Grobu Miroslav Marynčák, ktorý odstúpil z funkcie. Podľa neho sa situácia v Grobe stáva neúnosnou. Poukázal najmä na nekontrolovateľné tempo, akým sa jeho obec rozrastala. Počet obyvateľov sa v rokoch 2003 až 2010 zvýšil z pôvodných 1 200 obyvateľov na súčasných takmer 7-tisíc. Bývalé vedenie obce dokonca schválilo návrh na vznik 50-tisícového mesta, hoci občianska vybavenosť zostala zabrzdená na úrovni spred niekoľkých rokov. Chýbajú tu školy, škôlky, dobudovanie kanalizácie či riešenie dopravy. Marynčák však napriek úsiliu zvrátiť niektoré rozhodnutia bývalého vedenia obce, u štátnych úradov nepochodil.

Potrebujú škôlky, rozšíriť cesty

Rovnaké skúsenosti ako Chorvátsky Grob majú aj ďalšie bratislavské satelity. „Všade je to o tom istom. Načo by sa stavali škôlky a školy, keď sa môže len zahusťovať bežná výstavba a niekto sa môže nabaliť na veľkom projekte?“ pýta sa František Mastný, starosta Mostu pri Bratislave. Aj tu v minulosti vznikali projekty rodinných domov či bytoviek nezávisle od toho, či na to obec bola pripravená alebo nie. Dnes, keď na to obec dopláca, sa to snaží meniť. „V súčasnosti musia developeri najprv vybudovať cesty a ostatné inžinierske siete vrátane rozhlasu či prípravy pre telefónne káble, a až po skolaudovaní týchto vecí môžu začať s výstavbou a predajom pozemkov,“ vysvetľuje Mastný.

Za svoj najväčší úspech považuje to, že sa mu nedávno podarilo zvrátiť zámer výstavby 95 bytov, ktorý odsúhlasil jeho predchodca. Developer namiesto toho postaví napokon len 24 bytov. „To je pre obec veľký úspech, pretože náš najväčší problém je doprava. Keď si predstavím, koľko áut by tým pribudlo, mohol by z toho byť dopravný kolaps,“ vysvetľuje starosta obce Most, za ktorou sa aj v bežné pracovné dni tvoria smerom na Bratislavu polhodinové kolóny.

S niektorými vecami starosta pohnúť nevie. Most pri Bratislave má v súčasnosti jedinú školu a dve škôlky, ktoré nestačia. Potrebovali by tiež rozšíriť cesty. Na všetko chýbajú peniaze, nestačia ani miestne dane. Z 3 100 ľudí tu totiž trvalý pobyt nemá podľa odhadov asi 600 až 700. „Tí ľudia majú trvalý pobyt od Čiernej nad Tisou až po opačný koniec krajiny. Prišli sem za robotou, majú tu prechodné pobyty a nám platia len daň z nehnuteľnosti. Avšak z nej vyberiem za dvojizbový byt asi 4,60 eur, no keby tu mal takýto občan trvalý pobyt, bolo by to ročne cez 190 eur. Čiže pri 600 ľuďoch prichádza obec každoročne asi o 114-tisíc eur, ktoré by sme vedeli krásne použiť na rozvoj,“ vysvetľuje.

Starosta Dunajskej Lužnej Štefan Jurčík hovorí, že z asi 6 500 obyvateľov obce nemá trvalý pobyt okolo 1 300. Aj tu sa v ostatných rokoch už snažia tlmiť výstavbu, tlak na ňu je stále veľký. Kým pred piatimi či šiestimi rokmi počas stavebného boomu sa vydávalo okolo 600 stavebných povolení za rok, v súčasnosti je to asi 90. „Podaril sa nám aj husársky kúsok, keď sme dosiahli stavebnú uzáveru na veľký pozemok, kde sa malo v rámci výstavby nasťahovať asi dvetisíc ľudí. Uzávera však trvá maximálne päť rokov, čiže nevieme, čo bude potom,“ vraví starosta, podľa ktorého sa s rozrastaním dediny mení jej ráz. „Pomaličky sa vytráca dedinský nádych. Dedina mala vždy svoju charakteristiku, dnes je to už viac-menej o tom, že môj dom, môj hrad,“ opisuje Jurčík.

Do dedín lákajú ľudí výhodné ceny

Scénare s rovnakým obsahom rozprávajú aj starostovia ďalších obcí pri Bratislave – Rovinky, Hamuliakova či Vajnor, ktoré sú mestskou časťou Bratislavy. Realitný maklér Lukáš Mucha hovorí, že o satelity Bratislavy je stále záujem. „Ide najmä o ľudí z východu, ktorí sem prichádzajú za prácou a láka ich nízka cena nehnuteľností. Za cenu jedného v Bratislave si totiž zrazu môžu kúpiť celý dvojdom,“ hovorí. Záujem je podľa neho najnovšie o lokality, ako sú Stupava, Záhorská Bystrica či Pezinok a Svätý Jur. Pripúšťa však, že za lákavými cenami sa skrýva práve aj chýbajúca občianska vybavenosť. „Tá má určite vplyv na cenu nehnuteľnosti a časom ju môže aj znižovať,“ upozorňuje.

O negatívach rýchlej výstavby hovorí aj pôdoznalec a vysokoškolský pedagóg Juraj Hraško, ktorý upozorňuje na úbytok ornej pôdy tej najvyššej kvality. „Je objektívne, že trend výstavby tu existuje, no malo by to prebiehať kontrolovane. Keď už sa stavia v týchto lokalitách, malo by to byť v obmedzenej miere, možno malé vilové stavby so záhradkou, kde by si ľudia mohli svojpomocne vypestovať, čo potrebujú, a nie okázalé a obrovské projekty bytoviek,“ myslí si.

V Čiernej vode žije odhadom už štyri- až... Foto: Pravda, Ľuboš Pilc
Čierna voda, Chorvátsky Grob V Čiernej vode žije odhadom už štyri- až päťtisíc ľudí.

Väčšina starostov dnes rieši zlé rozhodnutia svojich predchodcov. Zrušiť povolenia z minulosti sa im podarí len málokedy. Ministerstvo dopravy zákony ani prácu stavebných úradov zatiaľ meniť nemieni. Tvrdí, že samosprávy majú dostatočné páky na to, aby pri rokovaniach s developermi dohodli výhodné podmienky, ktoré by zaviazali investorov postaviť školu či škôlku. V tomto smere obciam nepomôže ani novým stavebným zákonom, ktorý predkladá.

Predseda Združenia miest a obcí Slovenska Jozef Dvonč vraví, že úlohou štátu ani nie je korigovať rozhodnutia, ktoré vydalo jedno vedenie obce a druhé ich zasa chce meniť. Predstaviť si vie skôr väčšiu zodpovednosť funkcionárov obcí. Možnosťou by podľa neho bolo aj opatrnejšie schvaľovanie zmeny využitia pozemkov z ornej pôdy na stavebné pozemky. Podľa neho sa združenie bude o tento problém zaujímať viac.

Nie je to idyla, ale aj tak by nemenili

Neutíchajúci rozvoj a stavebný ruch v obciach pri Bratislave vidieť už zopár kilometrov za hlavným mestom. Hranice dedín sú dnes na niektorých miestach posunuté už takmer úplne k sebe. Aj keď veľkorozmerný bilbord pri ceste hlása, že vstupujeme do Malého raja, k nemu má Šúr, časť Slovenského Grobu, ešte ďaleko. Za reklamou sa zatiaľ skrýva niekoľko rozostavaných domov, holé príjazdové cesty a prívodové káble trčiace zo zeme, ktorými je kedysi orná pôda doslova posiata. Tento výjav už po niekoľkých metroch strieda takmer identický obraz v susednej dedine. Vstupujeme do Čiernej Vody, ktorá však už patrí pod Chorvátsky Grob.

Nová „kolónia“, vzdialená od pôvodnej časti obce asi dva kilometre, prešla za ostatné roky bleskovým rozvojom. Odhadom tu žije už štyri- až päťtisíc ľudí, kým v starom Chorvátskom Grobe asi len polovica z toho. Napriek veľkosti obce tu toho veľa nie je. Čierna Voda nemá školu, najbližšia je v starej časti obce, no aj tá má otvorený len prvý stupeň. Tri verejné a jedna súkromná škôlka kapacitne ani zďaleka nestačia.

„Nedá sa dostať ani len do súkromnej škôlky, nie to ešte do štátnej. Keď nám malú v oboch odmietli, nemala som inú možnosť, ako ostať s ňou doma,“ hovorí Barbora, ktorá pracovala ako farmaceutka v miestnej lekárni. Doteraz si to vraj, našťastie, mohla dovoliť. Obáva sa však, že situácia sa nezlepší ani v budúcnosti. „Dať si dieťa do školy v Grobe, v ktorej sú aj tak len štyri ročníky, je hlúposť, pretože to problém nerieši. Voziť ho do školy je však zasa náročné, pretože aj všetky štátne základné školy v okolí sú plné a zostávajú už len súkromné alebo cirkevné,“ pokračuje mladá mamička, ktorá si život bez auta nevie predstaviť.

Jej slová potvrdzuje aj Marek, ktorý sa do obce prisťahoval pred dvoma rokmi. Dieťa musel dať do súkromnej škôlky a obáva sa, že to isté bude nasledovať aj pri druhom dieťati, ktoré je už na ceste. Nedostatky obce si uvedomuje na každom kroku. „Keď máte rodinu a deti, nedá sa tu robiť nič. Chýbajú ihriská či preliezky. Nedávno bol pokus vystavať aspoň cyklotrasu, ktorá by spojila Grob s Čiernou vodou, ani to sa nepodarilo,“ sťažuje sa.

Zoznam nedostatkov sa tu nekončí. Obyvateľom robí starosti aj vysoká podzemná voda, ktorá je v celej oblasti. V spojení s nedobudovanou kanalizáciou je vraj časovanou bombou. „Kanalizácia je nedostatočná, nebola ani robená na takúto kapacitu. Priteká do nej aj dažďová voda, takže môže vystúpiť už pri výdatnejšom daždi,“ pokračuje Marek.

Miestni priznávajú, že situácia v obci viazne aj pre vzťahy medzi pôvodnými obyvateľmi a novoprisťahoval­cami. Napriek nepomeru počtu obyvateľov majú obe časti obce v zastupiteľstve po päť poslancov. Jedna časť tak môže brzdiť návrhy druhej. „Cítiť, že sa na nás nových pozerajú starší obyvatelia ako na dôvod všetkých nedostatkov obce. My však za nič nemôžeme. Tieto problémy sú dlhodobé a vznikli riadením obce, nie ľuďmi, ktorí sem prišli bývať,“ sťažuje sa ďalšia obyvateľka Lenka.

Každodenný život, aký zväčša vedú rodiny v Čiernej Vode, veľa času na spoločné aktivity neposkytuje. „Pre mnohých je to tu skôr ako nocľaháreň, teda miesto, kam sa prídu iba vyspať a ráno zas idú preč. Je tu však aj druhá stránka, že noví obyvatelia sú väčšinou mladí ľudia, najčastejšie rodiny s malými deťmi. Všetci sú v približne rovnakom veku, a tak si k sebe aj ľahko nájdu cestu,“ vysvetľuje Monika, ktorá práve kočíkuje päťmesačnú dcéru. Napriek všetkému vraví, že sťahovanie mimo hlavného mesta ešte neoľutovala. „V Bratislave to tiež nie je ideálne, tam sú tiež zápchy a ďalšie iné problémy. Tu sa to hádam časom vyrieši,“ zakončuje.

© Autorské práva vyhradené

17 debata chyba
Viac na túto tému: #Bratislava #výstavba #vidiek #Chorvátsky Grob #developer #Satelitné obce #Malinovo