Okrem bežného vyšetrenia budú môcť robiť aj drobné chirurgické zákroky či vyhodnocovať EKG. Pacienti sa však pýtajú, či lekári nové povinnosti zvládnu. Dnes nie je totiž isté ani to, či všetci vedia pichnúť injekciu alebo podať infúziu. Takéto výkony nechávajú na zdravotné sestry. Nové kompetencie pripravuje ministerstvo v rámci reformy všeobecného lekárstva. Sľubuje si od nej vyššiu efektivitu. Tá spočíva aj v tom, aby sa nenáročné zákroky uskutočnili v ambulancii všeobecného lekára a pacient nemusel obchádzať špecialistov. Lekárom by tak mali pribudnúť aj drobné chirurgické zákroky, výplachy uší, vyhodnocovanie EKG či rôznych laboratórnych vyšetrení. Prvé zmeny by mali prísť už v budúcom roku. Ktoré to budú, rezort nechce konkretizovať.
„V posledných týždňoch už s logistickou a odbornou prípravou finišujeme, takže rozšírenie prvých plánovaných kompetencií všeobecných lekárov je možné očakávať budúci rok,“ uvádza Martina Lidinská z komunikačného odboru ministerstva zdravotníctva, Dodala, že o nových kompetenciách budú viac informovať až po ukončení prípravných prác. Podľa nej k takýmto krokom ich viedli požiadavky z praxe.
Všeobecní lekári už v minulosti poukazovali na to, že chcú vykonávať viac ako len administratívnu činnosť. „Veľmi vítame, aby mohli všeobecní lekári robiť aj iné drobné zákroky. Pripravuje sa legislatíva, vieme o tom a určite chceme byť aj pri jej tvorbe,“ konštatuje prezident Asociácie súkromných lekárov Ladislav Pásztor. Priznáva, že lekárov treba dovzdelať a spolieha sa najmä na mladú generáciu. „Zatiaľ neboli pripravovaní na to, aby mohli vypláchnuť ušnú zátku a tiež treba na to pripraviť aj pacienta, že mu všeobecný lekár urobí nejaký úkon navyše a nepošle ho hneď k špecialistovi,“ myslí si Pásztor. Podľa neho by týmto odľahčili aj prácu špecialistom.
Dnes všeobecný lekár pacienta prezrie, predpíše lieky a prípadne vypíše výmenný lístok k špecialistovi. Mnohé úkony, napríklad pichanie injekcií, odbery krvi, meranie krvného tlaku, podávanie infúzie, robia za lekára zdravotné sestry. Tie sa preto obávajú, že aj kompetencie, ktoré chcú lekári navyše, zostanú zase na nich.
Dekan Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave Peter Labáš myšlienku zvýšenia právomocí všeobecných lekárov obhajuje. Budú sa však musieť doučiť. „Lekárska fakulta v Martine už má pripravený systém vzdelávania medikov vo všeobecnom lekárstve, ja sám som si tam robil atestáciu. Podobne to chceme pripraviť aj pre Bratislavu,“ konštatuje Labáš. Povedal, že medikov naučia všetky základné veci, ktoré v praxi budú potrebovať, napríklad aj šitie rán.
S myšlienkou posilniť právomoci všeobecných lekárov súhlasí aj Mária Orgonášová, čestná prezidentka Asociácie organizácií zdravotne postihnutých občanov a bývalá lekárka. Tvrdí, že v minulosti existovali takzvaní rodinní lekári a tí mali oveľa viac kompetencií. „Boli na to aj lepšie pripravení. Problém je podľa mňa v tom, že postup mal byť iný, najskôr treba vypracovať systém vzdelávania lekárov, ktorí budú prvým kontaktom, a nie meniť legislatívu,“ hovorí Orgonášová.
Proti vyšším kompetenciám všeobecných lekárov sa postavila Slovenská lekárska únia špecialistov. Podľa prezidenta Andreja Janca sa môže stať, že všeobecný lekár premešká čas, ktorý je vhodný na liečbu, kým pošle pacienta k špecialistovi. „Kto bude potom niesť zodpovednosť, keď sa zmešká včasnosť liečby?“ kladie otázku Janco. Podľa neho všeobecný lekár jednoducho na to nemá vzdelanie, aby mohol robiť drobné úkony za chirurga. Ako príklad uvádza diabetickú nohu. Ak vznikne drobný defekt na dolnej končatine, aj skúsený chirurg má čo robiť, aby včas odhalil nebezpečenstvo a aby pacient neskončil s amputovanou nohou. Šéf špecialistov si myslí, že všeobecný lekár by to nemusel odhaliť.
Podobné obavy má aj Vladimír Halász z občianskeho združenia Slovenský pacient. „Dnes sú z lekárov skôr úradníci, administratívni pracovníci, mnohí sa dokonca na to sťažujú, na pacienta majú stále menej času, a ak budú robiť ešte nejaké úkony navyše, nebude to v prospech pacientov,“ myslí si Halász. Poukazuje na to, že lekárov je málo, majú veľké spádové oblasti a niektorí sa od počítača na pacienta ani nepozrú. „Ako si chcú nájsť čas na drobné chirurgické zákroky?“ pýta sa Halász.
Súčasné právomoci všeobecných lekárov sú podľa Pásztora slabé, a to vedie k tomu, že toto povolanie nie je pre mladých atraktívne a o odbor má záujem čoraz menej medikov. Výsledkom je, že na Slovensku chýba 700 všeobecných lekárov, navyše priemerný vek všeobecného lekára je 55 rokov a takmer tretina všetkých všeobecných lekárov má nad 70 rokov. Preto si myslí, že zvýšené právomoci obvodných lekárov by mohli do odboru prilákať aj viac záujemcov.