Vladimír Stassel, kynológ a osobný tréner, ktorý sa výcviku psov venuje 15 rokov, si však nemyslí, že by sme mali preto považovať toto plemeno za najhoršie pod slnkom.
Je argentínsku dogu ťažšie vychovať, ako iné plemená?
Vždy záleží na chovateľovi, či má na to nervy, čas, podmienky a povahu. Osobne by som sa pre určité konkrétne plemeno rozhodoval na základe určitých referencií. Vždy je dobre poradiť sa so skúseným kynológom, aby vedel všetko, čo ho môže čakať. Záleží na budúcom chovateľovi, čo od toho očakáva, na aký životný štýl bude mať to plemeno. A určite sa to nemôže skončiť nejakým 1 alebo 2-mesačným výcvikom. Vôbec by som sa nesnažil škatuľkovať podľa plemena – teraz sa to stalo argentínskej doge, tak je to najnebezpečnejší pes pod slnkom. Skôr by som zdôraznil, že každý chovateľ, ktorý chce mať psa určitého plemena, musí o ňom vedieť všetko od piky a mal by navštevovať chovateľské kluby.
Má toto plemeno nejaké výrazné špecifiká?
Mohli by sme ísť do minulosti, argentínska doga je vyšľachtená z rôznych plemien a na rôzne použitie, na psie zápasy aj poľovačku. V dnešnej dobe už s tým nemá nič spoločné, ale nejaký ten gén tam zostáva. Najmä nebojácnosť a nízky prah bolesti je pre toto plemeno zakódované. Môže to byť mierny, veľmi krotký tvor. To súvisí aj s profilom chovateľa. Ľudia si kupujú určité plemená len preto, že sa im páčia a majú na to peniaze. Majú veľký barak a takýto pes bude pri dome vyzerať dobre. Na výchovu psa však nemajú čas. A napokon je pes v zlom psychickom rozpoložení, pretože tam nie je láska, kontakt, chýba mu hra, ale aj výchovný trest. Vzťah so psom musí byť vyvážený.
Čo mohlo byť spúšťacím mechanizmom, že pes zaútočil na dieťa?
Spúšťačom býva veľakrát aj strach. Psa niečo vyľaká a zo strachu zaútočí na iné zviera alebo na človeka. Psovi možno chýbala socializácia, nepoznal správanie iných ľudí. Socializácia je veľmi dôležitá, od ranného veku, keď sa odoberá od matky. Chovateľ musí pokračovať vo výchove, nahradiť psíkovi matku. Musí s ním navštevovať aj iných ľudí, zväčšovať mu obzor, aby pochopil, ako to medzi ľuďmi funguje, že je to v poriadku, keď niekto beží alebo uháňa na bicykli. Ak sa u psíka rozvíja alebo nie je potláčaná agresivita, je to časovaná bomba, nevieme, kedy môže vybuchnúť. Určite sa mohol prejaviť aj koristnícky pud, videl chlapca bežať, tak sa za ním rozbehol. Ale ak bol socializovaný, zvyknutý na ľudí v rôznych situáciách, nemal dôvod bojovať. Mohol to byť aj nejaký psychický blok. Ak sa šteňa bojí kolobežky alebo bicykla, v dospelosti to vyvolá opačnú reakciu, zaútočí na človeka na bicykli. Ak šteňa vytrieska cudzí človek, tak pes získa nedôveru voči ľuďom. Zaútočí, ale je to len forma obrany.
V oboch prípadoch zaútočila argentínska doga na hlavu a deti vážne zranila…
Vysvetlením môže byť, že pes išiel po krku, ťažko povedať. Ale je to najjednoduchšia pozícia pre veľkého psa, vrhnúť sa na človeka vo vyššej partii tela. Koristnícka šelma sa snaží svoju korisť znehybniť, zvaliť ju na zem a chytiť za krk. Človek chytí iného človeka za ruky, aby nimi nemohol ublížiť. Zviera sa snaží korisť spacifikovať chytením v oblasti krku.