Ku koncu mesiaca úrady evidovali 373,4-tisíca nezamestnaných, oproti augustu o 3¤800 viac. Celkový počet nezamestnaných vrátane ľudí na péenke či absolventskej praxi bol až na úrovni 406,5-tisíca.
Štatistiky sú však iba jedna strana mince. Druhú tvoria tisíce ľudí, ktorí sú pri hľadaní práce buď príliš vyberaví, alebo ani nič praktické robiť nevedia.
Slovenské univerzity každoročne opúšťa množstvo absolventov mieriacich priamo na úrad práce. Učňovské školstvo takmer zaniklo. Poľnohospodárstvo ako garanta práce na vidieku prevalcovala produkcia z cudziny. Viazne cestovný ruch, živoria malovýrobcovia.
Podľa údajov Ústavu informácií a prognóz v školstve funguje na päťmiliónovom Slovensku 36 vysokých škôl, z toho 20 verejných, 13 súkromných a tri štátne. Nemali by sa niektoré zrušiť? „Okamžite by som bol za!“ tvrdí dekan Lekárskej fakulty UK v Bratislave Peter Labaš. Pripomína situáciu v zdravotníctve, ktoré si kedysi vychovávalo kvalitné zdravotné sestry v sieti odborných stredných škôl. „Teraz ich však zástupy vychádzajú z 11 zdravotníckych fakúlt. Máme tu hromadu sestier bakalárok a magisteriek, no v praxi úplne neupotrebiteľných. Ak sa niekde vôbec zamestnajú, tak za okienkami v bankách či úradoch,“ tvrdí.
Podľa Michala Páleníka z Inštitútu zamestnanosti štát naďalej nezmyselne dotuje verejné vysoké školstvo plošne a veľmi štedro. „Aj keď ministri zaradom v tomto smere sľubovali zmenu, stále tu nefunguje systém, ktorý by finančne uprednostnil študijné odbory s perspektívou zamestnania. Stačí, ak si ktosi čosi zmyslí študovať a zároveň sa nájde niekto, kto je ochotný niekde ho to učiť – a máme novú vysokú školu,“ mieni. „Kto na to má, nech si za vlastné študuje, čo sa mu len zapáči. Prečo by však školy bez efektu mali hradiť daňoví poplatníci?“ pýta sa Páleník.
Učňovky, ktoré ešte nezanikli, zívajú prázdnotou. Mladých ľudí popri toľkých možnostiach študovať nelákajú robotnícke profesie. Na pracovnom trhu tak chýbajú remeselní majstri, ktorí sa vedia uživiť vlastnými rukami. „Zanikol osvedčený model, keď mladému človeku dávala teoretické vzdelanie škola a zároveň získaval praktické zručnosti vo firme či u živnostníka,“ hovorí Viola Kromerová zo Slovenského živnostenského zväzu.
Sen vysokoškoláčok? Nechtový dizajn!
Podľa Kromerovej sú však obmedzené aj šance nezamestnaných, ktorí by sa prípadne chceli na remeslo rekvalifikovať. „Úrady práce už nijaké rekvalifikačné kurzy neorganizujú. Nanajvýš poskytnú príspevok na štart podnikania. Do práce inštalatérov, murárov, podlahárov sa nikomu nechce. A viete, čo najviac fičí u všetkých tých nezamestnaných vysokoškoláčok, absolventiek sociálnej práce, verejnej správy, muzeológie, futurológie a podobných? Chcú robiť zásadne iba nechtový dizajn, kozmetiku alebo iné činnosti súvisiace so skrášľovaním tela,“ uvádza.
Kromerová je presvedčená, že ľudia dnes určite majú záujem o produkty rôznych drobnochovateľov, radi by si namiesto „pančovaného“ medu kupovali domáci, takisto vajíčka, mäso, zeleninu, ovocie. „Polia či záhrady sa nám však menia na stavebné parcely alebo zarastajú burinou. Živočíšna výroba zaniká, ak si ľudia ešte chovajú nejaké zvieratá, tak skôr pre vlastnú potrebu. Poľnohospodári kedysi v zime v rámci pridruženej výroby robili nábytok, dnes sedia doma. Plno nevyužitých šancí ponúka aj cestovný ruch. "Koho však na túto prácu získame, keď ju štát ustavične podmieňuje vyšším daňovým a odvodovým zaťažením a ďalšími podmienkami?“ uvažuje Kromerová.
Zaberajú mladým miesta starí?
Častý je aj argument, že mladí by sa dobre uplatnili na pracovných miestach obsadených penzistami. Podľa Sociálnej poisťovne ich dnes v štátnej, verejnej aj privátnej sfére pracuje okolo 60-tisíc. Na vrátniciach firiem, v múzeách, stravovacích prevádzkach. Ale aj na učiteľských pozíciách, vo vedeckých inštitúciách, na riaditeľských miestach štátnych úradov.
„Za dvanásťhodinové šichty striedané dňami voľna zarobím v čistom 380 eur mesačne. Moja práca je neperspektívna, sedím a strážim, občas urobím obchôdzku. Ponúkal som toto miesto dcére, nezamestnanej 27-ročnej inžinierke. Myslíte, že mala záujem?!“ hovorí recepčný František Demeter (68).
Páleník však ponúka aj opačný pohľad. „Ak je napríklad len medzi učiteľmi pätina pracujúcich dôchodcov, ide o ľudí, ktorí popri príjme zo zamestnania dostávajú aj dôchodok. Sú preto spokojní a pri prípadných učiteľských protestoch často pôsobia ako štrajkokazi. Ak by z pozícií odišli, vytvoril by sa prirodzený tlak na lepšie mzdové ohodnotenie ich nástupcov,“ uzatvára.
Anketa: Vymenili by ste návštevy úradu práce za akúkoľvek robotu?
Jana, 25 rokov
Určite by som nevzala akúkoľvek robotu, chcem pracovať iba vo svojom odbore. Vyštudovala som vysokú školu – akú, to by som nerada konkretizovala – a na úrade práce som už dva roky, no nič sa tu pre mňa neukazuje. Som už vydatá a keby nám nepomáhali rodičia, neviem, ako a či vôbec by sme vyžili.
Alena, 52 rokov
Som vysokoškolsky vzdelaná, roky som pracovala ako učiteľka aj ako vychovávateľka. No už 17 rokov som mimo odboru, v ktorom sa mi nedalo uživiť. Vyskúšala som mnoho profesií, teraz už dlhšie nemám nijaké zamestnanie, aj vrátiť sa k učiteľstvu je neskoro. Kedysi dávnejšie mi na úrade ponúkli prácu šičky, tak tú som teda odmietla.
Marek, 25 rokov
Chcem výhradne prácu v mojom vyštudovanom odbore. Skončil som Slovenskú technickú univerzitu, som ítečkár. Každý si myslí, že s takým zameraním prácu nájdem hravo. Navyše v Bratislave… No a vidíte, aj toto sa pritrafí. Je však pravda, že na úrade práce som len dva týždne. A verím, že už dlho nebudem.
Dávid, 21 rokov
Zháňam zatiaľ iba nejakú prácu na dohodu alebo brigádu. Študujem architektúru, po druhom ročníku som však školu prerušil. Dúfam, že iba na rok, ale aj počas neho musím z niečoho žiť. Viem si predstaviť napríklad prácu pre nejakú kuriérsku službu, nie som náročný, ale pravdupovediac, vagóny po nociach by som asi vykladať nešiel.
Anna, 58 rokov
Nie, neprijmem čokoľvek. Od promócie som v kuse pracovala, až na štyri roky na materskej, keď som štátu porodila dvoch daňových poplatníkov, a tieto posledné dva mesiace. Vyštudovala som technický odbor, a hoci za socializmu, škola mi dala nielen diplom, ale aj vzdelanie. A odrobila som si nad hlavu. Keby som teraz išla kamsi za upratovačku, len by mi to znehodnotilo dôchodok. Pozn.: Anketu robila Pravda s nezamestnanými na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave na Vazovovej ulici (sp)