Právnu normu na úvod šiesteho rokovacieho dňa 25. schôdze NR SR predstavil poslancom minister školstva Dušan Čaplovič (Smer) s tým, že študenti už nebudú môcť využiť jazykový certifikát ako náhradu maturitnej skúšky z cudzieho jazyka.
Ministerstvo školstva napokon zmiernilo svoj pôvodný návrh. Pôvodne navrhovalo, aby v triedach prvého stupňa mohlo byť maximálne 28 žiakov. Napokon počty žiakov v triedach prvého až štvrtého ročníka nemení, strop pre prvý ročník je 22 žiakov, pre druhý až štvrtý ročník základných škôl 25. Zvyšujú sa však maximálne počty žiakov na druhom stupni, a to z 28 na 29 a v strednej škole z 30 na 31 žiakov. V triede, v ktorej sú žiaci dvoch ročníkov prvého stupňa základnej školy, môže byť maximálne 24 žiakov.
„Pri určení maximálnych počtov žiakov v triedach sa vychádzalo z priemernej naplnenosti triedy v krajinách OECD v roku 2010, a to na prvom stupni základnej školy z 21,3 žiaka na triedu a na druhom stupni základnej školy z 23,3 žiaka na triedu,“ píše sa v dôvodovej správe k návrhu. Okrem limitov stanovených v školskom zákone má riaditeľ podľa minuloročnej novely možnosť v určených prípadoch navýšiť počet žiakov o ďalších troch. Hromadnú pripomienku proti zvyšovaniu počtu žiakov podpísalo asi 3000 ľudí.
Čaplovič: Maturitu chceme zrovnoprávniť, na skúšku pôjdu všetci
Navrhovaným zrušením možnosti nahradenia maturitnej skúšky z cudzieho jazyka certifikátom sa má dosiahnuť zrovnoprávnenie maturity a rovnosť príležitostí pre študentov. Vyhlásil to dnes minister školstva Dušan Čaplovič (Smer) po skončení rozpravy k novele školského zákona, ktorú opozícia väčšinou kritizovala.
Foto: Robert Hüttner, Pravda
„Našli sme zhodu so zástupcami veľvyslanectiev, keď som položil otázku, či je spravodlivé, že študenti, ktorí sa pripravujú na maturitu, tak jeden má výnimku, druhý ju mať nemusí. Či je to rovnosť príležitostí. Žiadny problém nie je, aby držiteľ certifikátu absolvoval aj maturitu a dokázal, že má vedomosti,“ myslí si minister. Zároveň podotkol, že teoreticky by potom bolo možné urobiť si certifikát aj z matematiky či fyziky. „Oni potom nebudú chodiť na maturitu?“ uzavrel Čaplovič s dôvetkom, že väčšina štátov certifikát neuznáva.
Ľubomír Petrák (Smer) zase nechápe odpor opozície voči tomu, aby zriaďovateľ určoval počet žiakov v triedach. „Posun je len v tom, že sa zväčšuje rozpätie medzi minimálnym a maximálnym počtom žiakov, čo prináša väčšiu flexibilitu. Napriek súčasnému znižovaniu počtu žiakov v triedach žiadne štatistiky nepreukázali zvyšovanie kvality vzdelania, skôr naopak. Vysoké školy plačú, že úroveň vzdelania prichádzajúcich študentov nie je dostačujúca,“ povedal.
O možnosť nahradiť maturitnú skúšku jazykovým certifikátom by mali maturanti prísť od septembra 2015. V minulom školskom roku bola uznaná náhrada maturitnej skúšky z cudzieho jazyka 1395 žiakom, čo predstavovalo 2,41 percenta maturantov z cudzieho jazyka. Rezort chce uznávanie certifikátov zrušiť, „nakoľko ich poskytujú rôzne inštitúcie, úroveň ktorých nie je možné kontrolovať zo strany štátu, rovnako nie je možné kontrolovať a preverovať úroveň priebehu a administrácie skúšky“.
Proti sú jazykové školy, ktoré tvrdia, že ide o medzinárodné certifikáty, ktoré majú u zamestnávateľov vyššiu váhu než slovenská maturita. Novela tiež počíta s tým, že triedy druhého stupňa základných škôl a stredných škôl by mali byť od januára 2014 plnšie. Zvyšujú sa totiž maximálne počty žiakov na druhom stupni, a to z 28 na 29 a v strednej škole z 30 na 31 žiakov. V triede, v ktorej sú žiaci dvoch ročníkov prvého stupňa základnej školy, môže byť maximálne 24 žiakov.
Beblavý: Zrušenie platnosti certifkátov je obmedzením slobody žiakov
Navrhované zrušenie možnosti nahradenia maturitnej skúšky z cudzieho jazyka certifikátom je významným obmedzením slobody žiakov. V parlamentnej rozprave k vládnemu návrhu školského zákona to vyhlásil poslanec za SDKÚ Miroslav Beblavý.
„Ministerstvo školstva tvrdí, že v súčasnosti nie je možné garantovať kvalitu maturity, lebo štát nemá nad certifikátmi kontrolu. Tiež tým hovorí, že riaditelia, ktorí certifikáty posudzujú, nie sú schopní odkontrolovať ich kvalitu. Neviem ale o tom, že by dochádzalo k masovému zneužívaniu,“ povedal Beblavý. Podľa jeho slov by bolo možné túto vec riešiť napríklad vydaním zoznamu autorizovaných certifikátov. „Nebol by to problém, ani finančný, ani kapacitný,“ myslí si.
Oľga Nachtmannová (Smer) Beblavému odkázala, že je zvyknutá na to, ako často zneužíva štatistiky, povie A, ale nepovie B. „Tvrdíte, že mnohí ľudia z odborných škôl, ktoré majú vyšší normatív na žiaka, sú často nezamestnateľní. Vo verejnoprávnych médiách zaznievajú diskusie o tejto problematike a odborná verejnosť dokumentuje, že mnohé odbory sú nedostatkové a naopak, často je na trhu práce absolventov humanitných odborov nadbytok. Ako to máme riešiť? Nie je lepšia priama cesta, než títo ľudia skončia niečo, sú nezamestnateľní a potom ich rekvalifikujeme?“ pýtala sa.