Každý tretí z nich má príbuzného, či už vo funkcii predsedu súdu, sudcu, alebo štátneho radcu, na ministerstve spravodlivosti. Vyplýva to z vyhlásení, ktoré zverejnili pri výberových konaniach. Tie prebehli v lete.
Nová sudkyňa Jeannete Hajdinová, ktorá nastúpi na okresnom súde v Bratislave, v čestnom vyhlásení uviedla, že v súdnictve pracuje jej matka ako sudkyňa Krajského súdu v Bratislave. Podobne priznala príbuzných nová sudkyňa Anna Monoková, ktorej manžel je sudca Krajského súdu v Prešove. Aj sudca Marek Bujňák z Okresného súdu v Prešove má otca sudcu na Okresnom súde vo Svidníku. Manžel novovymenovanej sudkyne Lenky Evinovej je v súčasnosti dočasný štátny radca rezortu spravodlivosti v sekcii trestného práva.
Manželka novovymenovaného sudcu Okresného súdu v Partizánskom Michala Vigaša je súdna tajomníčka na Okresnom súde v Prievidzi. Nový sudca okresného súdu v Bratislave René Milták uviedol, že má v justícii blízku príbuznú, tá šéfuje Okresnému súdu v Prešove.
Člen Súdnej rady, sudca Dušan Čimo hovorí, že deti a príbuzných sudcov nemožno diskriminovať. Zverejňovanie rodinných príslušníkov pri konkurzoch má najmä sprehľadniť rodinné pomery. „Je to o rovnosti šancí. Uchádzači musia splniť náročné podmienky na niekoľkých stupňoch a postúpia len tí najzdatnejší,“ myslí si dlhoročný sudca.
Podľa pravidiel, ktoré zaviedla bývalá vláda, musí uchádzač o miesto sudcu v čestnom vyhlásení uviesť rodinných príslušníkov, ktorí pracujú v justícii, tieto údaje priznávajú každý rok aj sudcovia v majetkových priznaniach. V minulosti sa na miesta sudcov dostávali najmä príbuzní funkcionárov súdov či šéfov právnických fakúlt. Čísla ukázali, že až 45 percent z bývalých justičných čakateľov patrilo k rodinným príslušníkom zo súdneho prostredia.
Rodinné vzťahy deklarovalo vlani v majetkových priznaniach z 1 349 sudcov až 243, čo je každý piaty. Túto funkciu pritom majú doživotne so všetkými výhodami. Najmenej traja kandidáti na sudcov, ktorí boli tiež úspešní vo výberovom konaní, však čakajú na vymenovanie niekoľko rokov. Súdna rada ich doteraz prezidentovi nenavrhla na vymenovanie. Odôvodnila to tým, že zákon o sudcoch, ktorý schválila Radičovej vláda, je protiústavný. Konkurzy sa konali v čase, keď rezortu spravodlivosti šéfovala Lucia Žitňanská (SDKÚ). Zákon leží už takmer dva roky na Ústavnom súde a ten o ňom ešte nerozhodol.
Jeden z týchto kandidátov Peter Revický napadol nekonanie Súdnej rady na Ústavnom súde a uspel. Rada sa tak návrhom na jeho vymenovanie bude musieť zaoberať. Na Krajský súd v Nitre sa so žalobou zase obrátil ďalší kandidát Ladislav Réves. V jeho prípade rozhodnutie ešte nepadlo.
Podľa Čima a jeho kolegu zo Súdnej rady, sudcu Rudolfa Čirča, rada teraz vytvorila komisiu, ktorá má analyzovať nález Ústavného súdu. „To vedie len k tomu, aby sa vymenovanie týchto úspešných kandidátov výberových konaní odďaľovalo,“ upozorňuje Čimo. Podľa neho rada bude argumentovať, že čaká na rozhodnutie Ústavného súdu o tom, či je zákon o sudcoch, ktorý schválila Radičovej vláda, v súlade s ústavou.