Ide o tri samostatné disciplinárne konania, pričom v jednom z nich Harabinovi hrozí, že mu ÚS uloží najvyšší disciplinárny trest – odvolanie z funkcie sudcu.
Štyri návrhy na disciplinárne konanie voči Štefanovi Harabinovi podala ešte v roku 2011 dnes už bývalá ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská. Navrhla potrestať Harabina za to, že nevpustil na Najvyšší súd SR kontrolu z ministerstva financií, že podľa nej bez legitímneho dôvodu zmenil rozvrh práce na najvyššom súde, čím znemožnil náhodné prideľovanie vecí a nepodal odvolanie proti rozsudku v kauze antidiskriminačných žalôb sudcov.
Za najťažšie previnenie Harabina považuje, že ako predseda NS SR nepodal odvolanie proti rozsudku súdu nižšieho stupňa, a tak deviati sudcovia uspeli so žalobami a mali dostať náhradu viac ako milión eur. „Nepodaním odvolania proti rozsudku došlo k ohrozeniu dôveryhodnosti a chodu súdnictva a k závažnému disciplinárnemu previneniu nezlučiteľného s funkciou sudcu. Žiadam, aby ústavný súd po vykonaní dôkazov prijal rozhodnutie, ktorým uzná predsedu NS SR Štefana Harabina za vinného zo závažného disciplinárneho previnenia nezlučiteľného s funkciou sudcu a odvolal ho z funkcie sudcu."
Predseda NS SR Štefan Harabin žiada Ústavný súd, aby ho oslobodil spod návrhu na začatie disciplinárneho konania, lebo sa disciplinárneho previnenia nedopustil. Vo vyjadrení vzniesol námietku predpojatosti proti sudkyni Ľudmile Gajdošíkovej a sudcom Jurajovi Horváthovi, Sergejovi Kohutovi, Jánovi Lubymu a Ladislavovi Oroszovi. O námietkach navrhovateľky a predsedu najvyššieho súdu rozhodol ústavný súd uznesením z 11. apríla 2012 tak, že sudcov Ľubomíra Dobríka, Juraja Horvátha a Milana Ľalíka vylúčil z výkonu sudcovskej funkcie v tomto konaní, sudcov Petra Brňáka, Ľudmilu Gajdošíkovú a Jána Lubyho nevylúčil z výkonu sudcovskej funkcie a návrh predsedu najvyššieho súdu na vylúčenie sudcov Sergeja Kohuta a Ladislava Orosza zamietol.
Jeden návrh Žitňanská podala za to, že Harabin na Najvyšší súd opakovane nevpustil na kontrolu komisiu ministerstva financií, za čo ho v júni 2011 ÚS SR potrestal zrážkou platu vo výške 70 percent na jeden rok. Harabin sa obrátil na Európsky súd pre ľudské práva(ESĽP), ktorý rozhodol, že boli porušené Harabinove práva, lebo náš ústavný súd pred rozhodnutím zamietol všetky predložené námietky a nezaoberal sa nimi dostatočne. ESĽP konštatoval, že o Harabinovi rozhodovali sudcovia, pri ktorých boli pochybnosti o zaujatosti. Ako uviedla hovorkyňa ÚS Anna Pančurová, v tejto veci sa uskutoční obnovené konanie, ktoré bude neverejné. Nemožno vylúčiť, že v tejto veci sa bude rozhodovať v stredu 29. októbra.
Plénum Ústavného súdu SR má 13 členov. Aby bolo prijaté rozhodnutie, musí zaň hlasovať nadpolovičná väčšina, teda aspoň sedem sudcov. Rozhodovanie o námietkach môže zablokovať ústavný súd podobne, ako to bolo v kauze Čentéš verzus Gašparovič.