Oheň uhasí vodou priamo z rieky. Hasiči tvrda, že pri výjazdoch bude platiť rovnaké pravidlo ako u záchranárov – štart do jednej minúty od oznámenia.
I keď ministerstvo vnútra hrdo hovorí o prvej hasičskej lodi na Slovensku, podľa správnosti ide o hasičský motorový čln s názvom Caress. K plavidlu v hodnote 350-tisíc eur sa Slovensko dostalo vďaka eurofondom a spoločnému slovensko-rakúskemu projektu cezhraničnej spolupráce.
„Je to potreba, ktorá tu bola, a tento dlh má Slovensko v podstate už od svojho vzniku. Na Dunaji sme totiž neboli tak dobre vybavení, aby sme mohli povedať, že sme spokojní,“ uviedol minister vnútra Robert Kaliňák. Dodal, že ideálne by bolo, ak by Slovensko malo aspoň tri takéto lode. Všetko však stojí na peniazoch. „Myslím, že na naše podmienky je to v rámci pomeru cena a výkon to najlepšie riešenie,“ podotkol Kaliňák.
Foto: Pravda, Robert Hüttner
Podľa ministra už bol najvyšší čas na posilnenie hasičov na západe krajiny. Kým totiž ešte roku 2008 zasahovali záchranári na Dunaji len štyrikrát, tohto roku to doteraz bolo až 55-krát. Loď pomôže nielen pri požiaroch na rieke a vedľa nej. Uplatnenie nájde aj pri záchrane osôb, pri ekologických haváriách, povodniach či pri monitorovaní vodných tokov. Pokiaľ by niekde v okolí rieky chýbali hydranty, ako sa to nedávno stalo pri požiari bratislavského PKO, poslúži aj ako čerpadlo. „Táto loď bude akýsi medzičlánok, ktorý bude bez problémov schopný dopravovať vodu do priľahlých oblastí, ktoré majú problém a ktoré sú neďaleko brehu Dunaja,“ vysvetlil Kaliňák.
Kotviskom novej lode sa stane bratislavský prístav, v ktorom už pracuje niekoľko policajtov obsluhujúcich policajné lode. Približne do pol roka by sa k nim mali pridať aj hasiči. „Hasiči sa takpovediac nasťahujú na policajnú stanicu v prístave. Momentálne to funguje tak, že keď je nejaká mimoriadna situácia, hasiči najprv prichádzajú k lodi a až následne vyrážajú,“ povedal prezident hasičov Alexander Nejedlý.
Foto: Robert Hüttner, Pravda, Robert Huttner
Aj keď Slovensko dosiaľ žiadnu hasičskú loď nemalo, nové výcviky pre hasičov či špeciálne školenia si jej kúpa nevyžiada. Potrebné doklady na prácu v takýchto plavidlách musia mať záchranári podľa Nejedlého hoci už pri práci na gumovom člne.
Projekt spolupráce Caress@danube prebieha už od roku 2007 a tento rok je jeho záverečným. Napriek tomu, že na ňom participuje aj Rakúsko, celkové financie z Bruselu sa netradične delia vo väčší prospech Slovenska. To vyčerpalo z celkového balíka peňazí v objeme 880-tisíc eur až 70 percent. Okrem kúpy záchranárskeho plavidla išli tieto peniaze najmä na vybudovanie informačných systémov či komunikačných liniek medzi krajinami a na školenia ich tímov.