Naopak, môže byť signálom jej približovania sa k vyspelým krajinám Európskej únie. Práve v najvyspelejších členských štátoch je totiž samostatne zarábajúcich ešte oveľa menej. Vyplýva to z analýzy spoločnosti Trexima, ktorú má denník Pravda k dispozícii.
Od roku 2008 ubudlo okolo 41-tisíc živnostníkov, ich počet sa dnes odhaduje na 380-tisíc. Kým u nás dnes v malom podniká zhruba každý siedmy občan z tisícky ekonomicky aktívnych osôb, v Nemecku či vo Francúzsku iba každý desiaty. Na dosiahnutie úrovne týchto štátov by v slovenských podmienkach muselo zaniknúť asi 100-tisíc živností.
Naopak, predovšetkým najslabšie, najzadlženejšie a najproblémovejšie štáty zoskupenia zvaného PIGS, teda Portugalsko, Taliansko, Grécko, Španielsko, v súčasnosti štatisticky vykazujú najviac samozamestnaných osôb.
Takéto výsledky ukázala nová analýza spoločnosti Trexima, ktorá sa zaoberá vývojom na pracovnom trhu a ľudskými zdrojmi. „Pokles počtu fyzických osôb – podnikateľov môže byť aj pozitívnym ukazovateľom. Tento záver však zatiaľ treba vyslovovať opatrne a súčasne odstraňovať prekážky, ktoré títo ľudia musia prekonávať, ak chcú prijímať nových zamestnancov. Len takáto cesta vedie k vyváženej štruktúre podnikateľského prostredia na Slovensku,“ konštatuje Ivan Láska, jeden zo spracovateľov prieskumu.
Získané údaje podľa neho naznačujú, že vysoká hustota živnostníkov a ich rastúci počet vôbec nemusí byť spojený s lepšou výkonnosťou ekonomiky. „Skôr sa zdá, že práve takýto stav je spojený s ekonomickými problémami a nestabilitou,“ uvažuje.
Na jednom z posledných miest sa Slovensko v rámci únie v súčasnosti nachádza aj v štatistike, vyjadrujúcej, koľko samostatne zárobkovo činných osôb dokáže vytvárať ďalšie pracovné príležitosti. Vlastných zamestnancov má u nás iba každý piaty samozamestnaný, rovnako ako napríklad v Česku. Naproti tomu v Maďarsku ich má takmer každý druhý živnostník, v Nemecku, Rakúsku či vo Francúzsku asi každý „dvaapoltý“.
„Pravda je, že Maďarsko nám v analýze vyskočilo ako výnimka, medzi vyspelé krajiny ho zaraďovať nemožno. Zistenie príčin jeho prvenstva by si však žiadalo hlbšiu analýzu. V tejto krajine sa napríklad v malom dalo podnikať aj za socializmu, dnes tam zase veľmi prísny zákonník práce takmer znemožňuje prepúšťať zamestnancov – čo všetko môže mať na výsledok vplyv,“ uvažuje analytik.
Za úbytkom nemusia byť vysoké odvody
Pravicová opozícia úbytok živnostníkov prisudzuje vyšším odvodom, ktoré súčasná vláda pre túto skupinu zaviedla od januára 2013. Štatistiky však dokazujú, že živnosti zanikajú rovnomerne už od roku 2008, keď sa na Slovensku objavili prvé prejavy hospodárskej krízy. Napríklad v prvom štvrťroku 2012 živnosť medzikvartálne zložilo takmer 11-tisíc ľudí a v prvom štvrťroku 2011 asi 10-tisíc. „Nejde teda o nijaký nový, ale o dlhodobo pretrvávajúci a prehlbujúci sa trend. Počty samostatne zárobkovo činných osôb v našej krajine klesajú dlhodobo. Celkovo ich od roku 2008 ubudlo 41-tisíc,“ zdôrazňuje Láska.
Počet živností klesal vo všetkých krajoch, najviac v Prešovskom a Trnavskom kraji, najmenej podnikateľov so živnosťou skončilo v Trenčianskom kraji. Dlhodobo najmenšia hustota živnostníkov je v Košickom a Banskobystrickom kraji, najväčšia v Bratislavskom a Žilinskom. Údaj o najväčšom úbytku samozamestnaných osôb v Prešovskom kraji, ktorý je najchudobnejší, či ich dlhodobo najväčšom počte v suverénne najbohatšom Bratislavskom kraji síce vyslovené závery analýzy Treximy takisto nepodporujú.
Podľa Lásku však platí, že kto podniká v bratislavskom regióne, väčšinou to takpovediac „myslí vážne“, teda reálne si dokáže zohnať väčšie množstvo objednávok, produkovať a aj zamestnávať viac ďalších ľudí. „Tam, kde sú podmienky slabé, platí skôr opak,“ spresňuje analytik.
Kam sa preliali „stratení“ živnostníci? Podľa Treximy najmä do novovzniknutých spoločností s ručením obmedzeným. Kým v zlomovom roku 2008 ich na trhu bolo 107-tisíc, začiatkom tohto roku už 162-tisíc, čo iba v porovnaní s posledným kvartálom roku 2012 znamenalo nárast o 13-tisíc nových spoločností.
„Vývoj počtu eseročiek je oproti vývoju počtu živnostníkov presne opačný. Práve forma eseročky totiž momentálne umožňuje najlepšie optimalizovať odvody do Sociálnej či zdravotných poisťovní,“ tvrdí Láska. Podľa neho sa teda nemožno čudovať, že vláda sa najnovšie snaží sprísniť aj kritériá fungovania eseročiek.
Vláda sa takisto chystá zaviesť takzvanú licenčnú daň, ktorú si však ziskové eseročky budú môcť odpísať z daní z príjmu. Dôvodom je podľa ministrov financií aj práce fakt, že asi 60 percent eseročiek dlhodobo nevykazuje žiadny zisk, čo v podstate odporuje princípu podnikania a zakladá domnienku, že v skutočnosti tieto spoločnosti len obchádzajú daňové povinnosti.
Zanikli nútené živnosti?
Ministerstvo práce pokles počtu živnostníkov v prvých mesiacoch roku 2013 privítalo. Predovšetkým to platí o takých, ktorí cez živnosti obchádzali platenie odvodov, ako to umožnili benevolentné pravidlá prijaté za Dzurindových vlád. „Mnohí ľudia u nás pracovali na živnosť aj z donútenia zamestnávateľov, ktorí tak na nich ušetrili náklady a nemuseli im zabezpečovať starostlivosť ako riadnym zamestnancom,“ pripomína hovorca rezortu Michal Stuška.
Podľa neho aj januárové sprísnenie definície závislej práce v novelizovanom zákonníku značne prispelo k zníženiu počtu „živnostníkov“, ktorí pracovali pri pokladniciach v supermarketoch, pri výrobných pásoch či vykonávali iné činnosti príslušné klasickému zamestnaneckému pomeru.
Stuška pripomína, že januárové sprísnenie podmienok pre živnostníkov sledovalo najmä tri základné motívy: zabezpečiť im v súlade s odvádzaným poistným dôstojný dôchodok v starobe, zrovnoprávniť ich pri platení odvodov s inými skupinami obyvateľstva a vytvoriť predpoklady, aby najmä tí vysokopríjmoví primerane prispievali k solidarite v prvom pilieri penzijného systému.
Množstvo živnostníkov je však u nás napriek prijatým opatreniam naďalej „falošne zamestnávaných“. „Určite by som prijala, keby som sa v našej firme stala riadnou zamestnankyňou. Ubudlo by mi administratívy, mala by som nárok na dovolenku, péenku, stravné lístky, vyšší budúci dôchodok. Šéf však o takej zmene nechce ani počuť. Veď takto som pre neho stále o tretinu lacnejšia. No, pravdu povediac, ani mu to veľmi nevyčítam. Keby z nás urobil zamestnancov, zrejme by skrachoval – a nemali by sme žiadnu robotu,“ približuje situáciu v praxi 56-ročná stavebná projektantka Valéria Gáborová.