Nemocnice prídu o polovicu postelí, plánuje rezort

Takmer polovicu postelí v nemocniciach plánuje zrušiť zdravotnícky rezort. Znamená to redukciu niektorých oddelení, nie je vylúčený ani zánik celých nemocníc.

, 28.10.2013 20:00, aktualizované: 29.10.2013 08:00
nemocnica, zdravotníctvo, lôžka, Foto: ,
So zrušením takmer polovice lôžok počíta nový strategický rámec pre starostlivosť o zdravie, ktorý pripravilo ministerstvo zdravotníctva.
debata (39)

V súčasnosti je na Slovensku 34-tisíc nemocničných postelí, do roku 2030 by ich malo len 19-tisíc. V nemocnici by mali byť liečení len takí pacienti, ktorých čakajú operácie či neodkladné zákroky. Tí, ktorí sa liečia dlhodobo, budú umiestnení v iných zariadeniach. Otázkou, ktoré to budú, sa ministerstvo zdravotníctva ešte len bude zaoberať. Ministerstvo tvrdí, že touto zmenou dosiahne lepšie využitie lôžok.

So zrušením počtu lôžok počíta nový strategický rámec pre starostlivosť o zdravie, ktorý pripravilo ministerstvo zdravotníctva. Rokovať o ňom by mala vláda. Ide o základný dokument, ktorý v rokoch 2013 až 2030 určuje smerovanie zdravotnej politiky na Slovensku. Nová stratégia nepočíta len s rušením postelí v nemocniciach, ale aj s presunmi pacientov z nemocničných lôžok do ambulantnej, prípadne do domácej ošetrovateľskej starostlivosti. Takisto by sa mal skrátiť aj čas hospitalizácie.

Martina Lidinská z komunikačného odboru ministerstva hovorí, že plánom je posilniť úlohu nemocníc najmä v prípade akútnych lôžok, okrem toho posilniť postavenie ambulantných lekárov. „Práve ich posilnenie by malo viesť k zníženiu počtu pacientov, ktorí nakoniec skončia v nemocnici alebo tam prídu bez potrebnej diagnostiky,“ uvádza Lidinská. O tom, kde v budúcnosti umiestnia dlhodobo chorých pacientov, je podľa nej ešte predčasné hovoriť, keďže konkrétne kroky sú ešte v štádiu príprav.

Chronické lôžka ministerstvo zdravotníctva nepovažuje za súčasť akútnej starostlivosti v nemocniciach, a preto cieľom je, aby týchto pacientov riešili v iných typoch zariadení, ktoré sú lacnejšie na prevádzku. V praxi by to malo fungovať tak, že ak pacientovi lekári zoperujú bedrový kĺb, po operácii sa pôjde zotavovať inde, napríklad na rehabilitačné oddelenie alebo do doliečovacieho ústavu.

Slovensko má v súčasnosti v nemocniciach na počet pacientov väčší počet lôžok, ako je priemer krajín OECD. U nás je 34-tisíc lôžok, priemer OECD uvádza 27-tisíc. Cieľom ministerstva zdravotníctva je redukciou lôžok zlepšiť ich využitie. „Rezort zdravotníctva v danom materiáli vychádzal z priemerných čísiel obložnosti, ktoré sa v súčasnosti pohybujú na úrovni 65–70 %, počítame s tým, že v budúcnosti by malo byť využitie akútnych lôžok na úrovni 85 %,“ dodáva Lidinská.

Fakultné nemocnice rušenie postelí vítajú, znamenať to pre ne bude zníženie nákladov. „K ďalším podrobnostiam je predčasné sa vyjadrovať, keďže táto stratégia je v štádiu prípravy,“ dodáva hovorkyňa košickej univerzitnej nemocnice Ladislava Šustová. Podobne reagovali aj ďalšie väčšie nemocnice, ktoré denník Pravda oslovil. Pre niektoré menšie regionálne nemocnice to môže znamenať aj ich zánik alebo zmenu na iný typ zariadenia. Marián Petko, šéf Asociácie nemocníc Slovenska, upozorňuje, že podobné zmeny sa dejú v celej Európskej únii, ich cieľom je centralizovať akútne postele. Upozorňuje, že redukciu postelí treba naplánovať tak, aby chronickí pacienti nemuseli za liečbou cestovať desiatky kilometrov.

Tomáš Szalay zo Stredoeurópskeho inštitútu pre zdravotnú politiku si myslí, že reálne možno zredukovať stav lôžok na 27-tisíc. Za zásadný problém však považuje vyriešenie situácie s chronickými lôžkami. „V prvom rade by sa mala vyriešiť otázka čo s dlhodobo chorými pacientmi,“ tvrdí Szalay. Dôležitá by mala byť podľa neho spolupráca dvoch rezortov, a to ministerstva zdravotníctva a ministerstva sociálnych vecí a rodiny. Dlhodobo chorí pacienti potrebujú aj sociálne služby a klienti v domovoch dôchodcov zas zdravotnú starostlivosť a lieky. „Na to by sa mali sústrediť oba rezorty, ako skĺbiť spoluprácu, bohužiaľ, zatiaľ sa nevedia dohodnúť,“ dodáva.

Z pohľadu zdravotnej poisťovne sa ušetrené lôžka v nemocniciach nemusia premietnuť do úspory, peniaze po novom rozdelia ináč. „Zdravotné poisťovne budú viac platiť za jednodňovú ambulantnú starostlivosť alebo vyššie ceny za vysokošpeciali­zovanú zdravotnú starostlivosť,“ povedala Monika Šimunová zo zdravotnej poisťovne Dôvera.

Súčasná medicína podľa nej umožňuje uskutočniť redukciu lôžok, predovšetkým vo veľkých nemocniciach. „Očakávame, že ministerstvo zdravotníctva predstaví aj stratégiu na horizont kratší, ako je vízia diania o 15 až 16 rokov, ale realizovateľné plány na najbližší rok, dva,“ hovorí Šimunová.

Judita Smatanová zo zdravotnej poisťovne Union tvrdí, že pri prepočte na jeden ošetrovací deň je akútne lôžko nákladovejšie. „Čo bude znamenať rušenie lôžok v praxi a akým spôsobom sa ušetrí, túto otázku by malo zodpovedať ministerstvo zdravotníctva,“ uvádza Smatanová.

Typy postelí v nemocniciach

Akútne lôžko
Medzi akútne lôžka sa zaradili všetky nemocničné postele v tých odboroch, v ktorých musí byť pacient hospitalizovaný neodkladne. Ide o taký zdravotný stav pacienta, pri ktorom by odklad liečby v nemocnici znamenal riziko zhoršenia zdravia, vznik komplikácií alebo prepuknutie chronickej choroby.

Chronické lôžko
Medzi chronické lôžka patria postele určené pre pacientov, ktorí sú dlhodobo chorí. Ide napríklad o paliatívnu, ošetrovateľskú a hospicovú zdravotnú starostlivosť, geriatrické a gerontopsychi­atrické postele, postele pre liečbu drogových závislostí a psychiatrické postele.

Nová generácia nemocníc?

Nová regulácia nemocničných lôžok si podľa ministerstva zdravotníctva vyžaduje, aby tu vyrástli nemocnice novej generácie. Prvou z nich je nová bratislavská univerzitná nemocnica, ktorú postaví štát. Do konca roka, najneskôr do konca januára 2014 chce rezort vyberať poradcu. Jeho úlohou bude pripraviť kompletnú štúdiu výstavby. Za jeho služby by mal rezort zaplatiť 900-tisíc. „Výstavba nemocnice sa má uskutočniť formou verejno-súkromného partnerstva, keďže štát nemá potrebných 250 miliónov eur na nové, moderné zdravotnícke zariadenie,“ uvádza Ivan Poprocký, riaditeľ Inštitútu zdravotnej politiky. Samotný investor by mal byť podľa neho vybraný do konca budúceho roka. V jeho réžii má byť výstavba nemocnice aj prevádzka. Vlastníkom zariadenia by však mal byť štát, ktorý bude garantovať dlhodobú zmluvu so zdravotnou poisťovňou. Dostavanie celej nemocnice Poprocký predpokladá v roku 2016. (ben)

© Autorské práva vyhradené

39 debata chyba
Viac na túto tému: #nemocnica #Pacient #posteľ #lôžka
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy