Aj z nich však bude treba dva odstrániť a nahradiť jedným novým. Ostatné sa zase budú navyšovať. To všetko preto, aby nová mostná konštrukcia, ktorá má byť na rovnakom mieste dokončená do leta 2015, už spĺňala najprísnejšie požiadavky pre lodnú dopravu. Po budúcom moste by namiesto áut mali jazdiť električky a poslúži tiež ako elegantný vyhliadkový objekt.
Premostenie by mali rozoberať počas celého zimného obdobia. Začať sa má už teraz v novembri časťami, ktoré nie sú nad riekou. Do marca by z panorámy Bratislavy mala zmiznúť celá oceľová mostná konštrukcia.
„Pre zbúranie dvoch riečnych pilierov bude treba okolo nich zaraziť do dna rieky oceľové steny. Z priestoru vnútri sa potom odčerpá voda. Okolo pilierov tak vznikne akýsi umelý ostrov, na ktorom sa bude dať pracovať. Podobne vytvoríme podmienky na výstavbu nového piliera,“ približuje Karol Bohunický, riaditeľ bratislavského závodu Eurovia SK, jedného z dodávateľov stavby. Stará konštrukcia sa podľa neho rozoberie a po častiach presunie na brehy. „Technológiu ešte nemáme celkom doladenú. Je to záležitosť statických prepočtov, ale aj potrebných plavebných výluk na Dunaji,“ pripustil.
Podľa hlavného inžiniera projektu Miroslava Maťaščíka stále prichádzajú do úvahy tri varianty demontáže. Prvým je odplavenie jednotlivých oceľových dielcov na breh upravenými súlodiami. Druhým vysunutie celej konštrukcie na petržalskú stranu, čomu však bráni fakt, že nie je súvisle spojená a jej technický stav je mimoriadne zlý. Tretí spôsob by spočíval v tom, že by sa z pomerne zachovaného železničného traktu mosta postupne žeriavmi odstránil zničený cestný trakt, no následne by opäť zostal problém s odstránením železničnej časti.
„Všetky varianty majú svoje klady aj zápory. Všetky odstraňované konštrukcie sú staré, rozobrať ich je technicky náročné a aj dopravné výluky na Dunaji sa vybavujú administratívne zložito,“ priblížil Maťaščík.
Vzhľadom na plánované úpravy pilierov už nový most nebude rovný, ale mierne vyklenutý. Teda uprostred vyšší ako na okrajoch. „Novú konštrukciu budeme na piliere vysúvať z petržalskej strany. To by už malo byť omnoho jednoduchšie ako demontáž,“ doplnil Bohunický.
Pre električku sa na moste vybuduje dvojkoľajka, koľajnice však budú zapustené do betónu, čo výnimočne umožní aj prejazd záchranárskych, hasičských či policajných vozidiel. Na oboch stranách trate budú navyše aj 4,5 metra široké pásy pre chodcov a bicyklistov. Dva pamiatkovo chránené mýtne domčeky na výjazdoch zostanú zachované. O farbe premostenia sa ešte nerozhodlo, na projektoch je zelená, hlavná architektka mesta požaduje sivú, magistrát zvažuje urobiť na túto tému verejnú anketu.
Zmluvu o diele na rekonštrukciu mosta aj vybudovanie električkovej trate do Petržalky podpísalo hlavné mesto 22. októbra s konzorciom troch firiem. Lídrom konzorcia je práve firma Eurovia SK, ktorá stavala napríklad aj rýchlostnú cestu R1 Pribina. Celá obnova by mala stáť do 60-miliónov eur, pričom 85 percent zaplatí Európska únia. Stavbu treba dokončiť do 22 mesiacov od podpisu zmluvy, teda do 22. augusta 2015, inak mestu hrozí, že príde o eurofondy.
Po vyše dvoch storočiach služby pre dopravu v meste sa tak čas Starého mosta v týchto dňoch napĺňa. Na poslednú rozlúčku s ním pozýva v piatok 8.¤novembra o 15.¤h Bratislavčanov Petržalský okrášľovací spolok. „Budeme sa lúčiť s Mostom Františka Jozefa, ktorý neskôr obnovila Červená armáda a vydržal až doteraz,“ informuje združenie na sociálnej sieti.
Rozlúčku sa chystá urobiť v mýtnom domčeku na petržalskom výjazde. Z jednej strany na druhú by účastníci podujatia mali vytvoriť živú reťaz a púšťať lampióny šťastia. Dolu Dunajom pustia aj rozlúčkový veniec. Každému účastníkovi sľubujú organizátori pamätný certifikát. Zároveň už poslali na mestský magistrát žiadosť, aby sa konštrukcia mosta len tak nevyhodila. Ako informovala predsedníčka spolku Iveta Plšeková, z časti konštrukcie navrhujú vytvoriť pamätník na brehu rieky, časť umiestniť do Múzea mesta Bratislavy a ďalšiu časť dokonca rozpíliť na drobné kúsky a rozpredať vo forme suvenírov, rovnako ako sa speňažili iné objekty vo svete, napríklad aj Berlínsky múr.
O časť z pôvodnej konštrukcie navyše prejavili záujem na východe republiky. Mohla by cez rieku Ondava spojiť dve obce okresu Vranov nad Topľou – Nižný Hrušov a Dlhé Klčovo. „Most, ktorý obe naše dediny spájal kedysi, už doslúžil. Takže namiesto štyroch kilometrov, ktoré sme mali k sebe kedysi, musíme teraz cez Vranov jazdiť obchádzkou viac ako 16 kilometrov,“ hovorí starosta Nižného Hrušova Juraj Tomáš. Ako dodal, požiadavku na pridelenie časti mosta sformulovali aj spoločne s blízkymi obcami Kladzany a Hencovce, ktorým by tiež mohol pomôcť.
„Rozobraté konštrukčné prvky mosta sa k nám dovezú po častiach. Na ich prevoz aj opätovné zloženie sa chystáme prispieť z našich obecných rozpočtov. Všetky detaily však zatiaľ dotiahnuté nemáme,“ uviedol Tomáš.
Starý most
- Je najstarším dodnes zachovaným bratislavským premostením Dunaja. Dostavali ho ešte za rakúsko-uhorskej monarchie v roku 1890, za čias cisára Františka Jozefa, ktorý sa na jeho slávnostnom otvorení osobne zúčastnil a ktorého meno most aj spočiatku niesol. (Pre zaujímavosť, v poradí ďalší most cez Dunaj v Komárne dostal meno po jeho manželke Alžbete, populárnej cisárovnej Sissi, a tretí most v Štúrove meno ich najmladšej dcéry Márie Valérie.)
- Po vzniku ČSR ho premenovali na Most Milana Rastislava Štefánika. Keď ho zborený nemeckým vojskom obnovili v roku 1945 vojaci Červenej armády, niesol až do pádu socializmu jej meno. Po zamatovej revolúcii ho mestskí poslanci premenovali na Starý most, tak sa volá dodnes.
- Most kedysi slúžil cestnej aj železničnej doprave, vlaky jazdili v samostatnom trakte, po koľajniciach vsadených do cestnej časti jazdila medzi vojnami známa Viedenská električka, v socialistickej ére až do roku 1961 električka bratislavskej MHD, ktorá končila na petržalskom nábreží.
- Od Silvestra 2008 už po moste nepremávali autá s výnimkou MHD, v máji 2009 odborníci konštatovali najvyšší, siedmy havarijný stupeň a vylúčili z mosta aj mestské autobusy, cyklistov a chodcov. Neskôr sa pre peších a bicyklistov opäť sprístupnil.