Konkrétne zmeny sú zatiaľ známe pre národný park Slovenský raj. Po novom by sa doň malo začleniť územie v katastri mesta Dobšiná, park by mal prísť o severnú časť Hornádskej kotliny. Pre Slovenský raj je však naplánovaná výrazná redukcia jeho ochranného pásma, ktoré slúži ako nárazníková zóna pred výstavbou. Zmenšiť sa má o polovicu. Ochranári upozorňujú, že zároveň so zmenšením tejto zóny musia prísť aj prísne pravidlá pre stavebníkov. Ináč hrozí, že o pár rokov sa bude ukrajovať z ďalších hektárov národného parku v prospech investičných projektov.
Ochranné pásmo má dnes 13-tisíc ha, zredukovať sa má asi na polovicu. „Bolo vymedzené veľmi formálne, železničnou traťou. Nechceme, aby v ňom boli obce, intravilány vynechávame. Požadujeme však sprísniť ochranu pred zastavanosťou území,“ hovorí riaditeľ správy Slovenského raja Tomáš Dražil.
Pásmo, kde platí druhý stupeň ochrany, má slúžiť na to, aby okolie národného parku nebolo vystavené zásahom developerov. Podľa Erika Baláža z lesoochranárskeho zoskupenia VLK dnes ide len o formálnu ochranu, pretože zákon v ochrannej zóne na základe rôznych výnimiek výstavbu povoľuje, čo investori využívajú. Riešením však podľa neho nie je zmenšovanie už zastaveného pásma, ale stanovenie prísnejších pravidiel.
„V ochranných zónach sa dnes bežne povoľujú všetky možné činnosti a z výnimky sa tak stáva pravidlo. Zmysel budú mať pásma len vtedy, ak sa jasne určia pravidlá, no tie chýbajú,“ hovorí. Podľa neho by aj tu mali platiť rovnaké obmedzenia ako pre jadrá národných parkov, kde nie je povolená žiadna výstavba ani cez udelenie výnimky.
Do tejto ochrannej zóny bude patriť aj osada Letanovský mlyn, kde dnes prebiehajú upratovacie práce po tom, ako sa odtiaľ pôvodní obyvatelia vysťahovali. Dražil sa už teraz obáva tlakov na ďalšie využitie územia osady pre rekreačné účely. Je zásadne proti veľkým investíciám, ako sú napríklad megalomanské apartmánové byty. Nechce, aby bol územie Slovenského raja obstavané, ako sa to stalo v určitých lokalitách Tatranského národného parku.
Z chráneného územia Slovenského raja by mali vypadnúť lokality v oblasti Hornádskej kotliny medzi Hranovnicou a Spišským Štiavnikom, ktoré podľa riaditeľa správy Dražila geologicky neparia k Slovenskému raju. Rozšíri sa však o územia v katastri mesta Dobšiná.
„Južné územia v katastri Dobšiná sa sem v roku 1988 nedostali z administratívnych dôvodov, lebo hranica parku pôvodne kopírovala členenie lesných spolkov. Tieto časti patria k Slovenskému raju nielen geomorfologicky, ale sú tu aj vápence, dolomity a hodnotné biotopy európskeho významu,“ vysvetľuje Dražil.
Naopak, severné lokality Hornádskej kotliny okrem toho, že geologicky k národnému parku nepatria, sú podľa Dražila narušené kalamitami a chýbajú v nich prírodné fenomény. Preto navrhujú ochranu v nich znížiť na druhý stupeň a po novom budú patriť už len do ochranného pásma.
Rozloha parku sa nezmení, pretože chýbajúce územia s rozlohou asi 650 ha sa dorovnajú novými, ktoré majú okolo 600 ha. Všetky pôvodné porasty budú zaradené do zóny s najvyšším stupňom ochrany, tie, ktoré sú narušené lesníckou prácou, budú v prechodovej zóne. Po dvadsiatich rokoch by podľa Dražila už mohli byť súčasťou najprísnejšej zóny. Dnes podlieha najvyššiemu stupňu ochrany 20 percent plochy parku bez zásahov, po novom by to malo byť až 35 percent.
Zelený rezort sa plánuje zmenami hraníc a zonáciou Slovenského raja zaoberať na konci budúceho roka. „Reálnosť termínu však bude možné zhodnotiť až po procese prerokovania zámeru s vlastníkmi v národnom parku,“ uviedol hovorca ministerstva životného prostredia Maroš Stano.
Podľa štátneho tajomníka ministerstva Jána Ilavského sa budú najprv prehodnocovať hranice v menej problémových územiach. „Štátne orgány ochrany prírody majú medzi hlavnými úlohami na tento rok pripraviť návrh na prehodnotenie troch veľkoplošných chránených území. Ide o národné parky Veľká Fatra a Muránska planina a chránenú krajinnú oblasť Cerová vrchovina,“ spresňuje. Po otestovaní týchto troch území príde podľa Ilavského na rad TANAP. Poklady pre začiatok zonácie už majú podľa neho pripravené.
Riaditeľ Štátnej ochrany prírody Milan Boroš tvrdí, že je predčasné hovoriť o konkrétnych zmenách pri Muránskej planine, Veľkej Fatre a Cerovej vrchovine. „Najprv treba urobiť metodiku na mapovanie biotopov, ktorú sme už zrealizovali. Teraz robíme verejné obstarávania s tým, že mapovať územia bude víťaz súťaže,“ vysvetľuje Boroš. Ide totiž o desiatky tisíc hektárov a na niektorých častiach území im chýbajú potrebné dáta. Boroš nepredpokladá, že by tu došlo k veľkým zmenám v porovnaní s väčšími národnými parkami, kde podľa neho veľké časti z nich vypadnú. Nové hranice prvých troch území majú byť známe na konci budúceho roka.