Predčasnú dobrovoľnú smrť u detí považujú za závažný problém nielen z morálneho, ale aj medicínskeho hľadiska. Na Slovensku zákon neumožňuje dobrovoľne rozhodnúť o vlastnej smrti ani dospelým.
V krajinách, kde je možné vykonávať eutanáziu, doteraz platilo, že právo dobrovoľne odísť zo sveta majú len dospelí. Návrh znížiť vekovú hranicu pri eutanázii preto vyvolal medzi Belgičanmi vyostrenú debatu. Napriek tomu, že Slovenska sa problém priamo netýka, podľa našich lekárov ide o závažné prekročenie pomyselnej hranice.
Primárka na detskej onkológii a hematológii v Košiciach Irina Oravkinová sa so smrťou detí stretáva dlhé roky a dokáže ich utrpenie pochopiť. „Tiež som sa zamýšľala nad tým, čím si dieťa zaslúžilo toľké utrpenie. Druhá vec však je, že ako lekárka by som to asi v živote nedokázala urobiť,“ hovorí k téme eutanázie.
Posúdiť, či je dieťa na takéto rozhodnutie dostatočné vyspelé, je podľa nej citlivá otázka, na ktorú nielen naša spoločnosť, ale ani ona, nie je pripravená. Viacerí lekári sa jednoznačne zhodujú, že posúvať vekovú hranicu pod 18 rokov je neprijateľné a o tejto téme by sa ani nemalo diskutovať. "Som za ochranu života a za dôstojné zomieranie.
Navodzovanie mechanizmov zabíjania je neprijateľné, som zásadne proti. Vôbec otvárať túto tému je neprijateľné," hovorí Tibor Šagát, lekár s dlhoročnou praxou s nevyliečiteľne chorými detskými pacientmi. Lekári by sa mali podľa neho skôr zaoberať otázkou, ako nájsť správnu mieru, kedy utrpenie dieťaťa už nepredlžovať neúčinnou liečbou. S tým súhlasí aj lekár a šéf asociácie súkromných lekárov Ladislav Pásztor.
„Pasívnu eutanáziu, kedy lekár na požiadanie trpiaceho pacienta už neurobí nejaký veľký liečebný proces na jeho záchranu, by som ešte dokázal vnútorne pripustiť. Ale aby dieťa rozhodlo o vlastnej eutanázii, je neprípustné, veď ono si ani poriadne neuvedomuje, že život tým končí,“ uvažuje. Poslaním lekára je o život pacienta bojovať a nie ho zabiť, preto sa diskusia v Belgicku podľa Pásztora uberá nesprávnym smerom.
Popri etike je dôležité prihliadať aj na medicínske hľadisko. Mladý organizmus sa často dokáže vyrovnať so zákernou chorobou ľahšie ako dospelý, aj keď spočiatku vyzerá jeho stav beznádejný. Pediatrička Kvetoslava Prcúchová s tým má skúsenosti. „Organizmus mladých je často zázračný a aj z najťažších ochorení sa vedia nečakane vystrábiť. Preto by išlo o predčasný zásah, okrem toho dieťa nie je malý dospelý,“ tvrdí. Dôsledky dobrovoľnej predčasnej smrti si preto podľa nej nemusí vo chvíli rozhodovania naplno uvedomovať.
Podľa ľudskoprávnej expertky a psychologičky Šarloty Pufflerovej v Belgicku otvorili veľmi vážnu otázku, o ktorej by nemali rozhodovať len politici. „Môže vôbec o tom rozhodnúť nejaká vláda? Určite by mala prebehnúť celonárodná diskusia, aby to prešlo sitom názorov psychológov, lekárov a právnikov. Ide o totiž o multidisciplinárny problém, ktorý treba posúdiť zo všetkých hľadísk,“ vysvetľuje. Podľa Pufflerovej ani diskusia neprinesie správnu odpoveď. Otázka eutanázie je podľa je nej etickou dilemou, pri ktorej sa nedá jednoznačne povedať, aké riešenie je správne.
„Belgičania či Holanďania sú však úplne iná kultúra, ktorú nemôžeme úplne pochopiť,“ tvrdí prezident lekárskej komory Marián Kollár. Aký výsledok debata prinesie, je podľa neho otázne, pretože vždy budú oproti sebe stáť dva tábory. Lekári, ktorí prisahali na záchranu ľudského života, a pacienti, ktorých sa rozhodnutie zomrieť bytostne týka. Dodáva však, že medicína ide míľovými krokmi dopredu, to, čo je dnes nevyliečiteľná choroba, zajtra už nemusí byť.
V Belgicku časť lekárov s posunutím vekovej hranice súhlasí. Odvolávajú sa na to, že u nevyliečiteľne chorých detí sa veľmi rýchlo vyvinie predčasná dospelosť, a preto svoj život vnímajú lepšie ako zdraví ľudia. Oponenti, naopak, tvrdia, že dieťa ešte nedokáže naplno vnímať dôsledky rozhodnutia tak ako dospelý.