Ich zúžením zo súčasných osem do modelu 3 + 1 by sa podľa neho Slovensko rozlohou územia aj počtom obyvateľov priblížilo k európskemu štandardu.
„Z tejto úpravy by vyplynula potreba znížiť počet okresov. Menší počet väčších okresov by mal vplyv aj na zníženie počtu menších obcí ich zlučovaním,“ vyjadril sa Gašparovič. Ako poznamenal, upraviť by sa museli tiež právomoci jednotlivých inštitúcií v rámci okresu a kraja. „Redukovaním počtu samosprávnych krajov by sme dosiahli prehľadnejšiu spoluprácu medzi miestnou a regionálnou samosprávou a vládou,“ domnieva sa hlava štátu.
Pripomenul však, že takáto významná zmena územného členenia SR si vyžaduje širokú kvalifikovanú diskusiu pre vyhodnotenie jej prínosu pre riešenie problémov miest a obcí, vrátane regionálnych celkov, a pre fungovanie štátu ako takého.
Figeľ sa obáva centralizmu
S iniciatívou otvoriť odbornú debatu k reforme samosprávnych krajov prišiel premiér Robert Fico po sobotňajších voľbách. Podľa neho nízka účasť na hlasovaní (20,11 %) dokazuje, že ľudia vôbec nevedia, čo vlastne vyššie územné celky (VÚC) sú, pričom nie celkom pochopili ich význam. O možnom modeli 3+1 však začal hovoriť už pred niekoľkými mesiacmi.
Opozícia si nemyslí, že okresanie počtu VÚC sa prejaví na zvýšení volebnej účasti, ani nevyrieši problémy krajov a ich obyvateľov.
Predseda KDH Ján Figeľ upozornil, že Slovensko potrebuje silné regióny, pričom návrat k trom krajom označil za tzv. demokratický centralizmus. Podpredseda Mostu-Híd Zsolt Simon je za nové prerozdelenie súčasných vyšších územných celkov, ale nie na model 3+1. Ten sa nepáči ani SDKÚ, ktorá nesúhlasí s posilňovaním pozície štátu.
Skôr je podľa nej potrebné otvoriť otázku kompetencií VÚC. Šéf liberálnej SaS Richard Sulík tvrdí, že sa treba zamyslieť nad opodstatnenosťou samosprávnych krajov. Vedel by si predstaviť aj ich zrušenie. Fico avizoval, že diskusiu o reforme VÚC bude iniciovať po druhom kole volieb, ktoré sa uskutoční v sobotu 23. novembra.