Vyplýva to z tvrdenia šéfa ústavu Ondreja Krajňáka. Práve ÚPN čelí teraz žalobe podanej Babišom, ktorý sa na bratislavskom súde domáha verdiktu, že bol vedený ako agent ŠtB neoprávnene. Väčšinu podobných sporov ÚPN v minulosti prehral.
„Dali sme (súdu) k dispozícii také dokumenty a doklady, ktoré hovoria v prospech ústavu. Všeobecne existuje iba malá pravdepodobnosť, že by evidencia bola vykonštruovaná, keď nezávisle od seba existovali v troch zväzkoch,“ povedal Krajňák k zväzkom ŠtB, v ktorých je zmieňovaný agent Bureš, čo vraj bolo krycie meno Babiša.
Podľa informácií z osobného zväzku Babiša sa miliardár slovenského pôvodu údajne stal v 80. rokoch dôverníkom a neskôr agentom komunistickej tajnej polície. ÚPN, ktorý zväzky po ŠtB spravuje, našiel v archíve ešte ďalšie dva. Podľa nich agent Bureš donášal ŠtB a tiež navštevoval konšpiračný byt. Celý obsah spisov sa ale nezachoval, pretože ich časti skartovali.
Krajňák odmietol špekulovať, či Babiš vedome spolupracoval s ŠtB a či bol jej agentom. „Vieme, že ŠtB si v bývalom Československu zodpovedne plnila svoje úlohy a že evidencia agentov ŠtB podliehala dvojitej kontrole. Nepredpokladáme, že by pri evidencii mohlo dochádzať k vážnym chybám,“ povedal. Nevylúčil však, že v ojedinelých prípadoch k takémuto pochybeniu pracovníkov ŠtB dôjsť mohlo. „Čím viac dokumentov sa (o osobe) zachovalo, tak to len potvrdzuje ich pravosť a oprávnenosť evidencie,“ dodal Krajňák.
Babiš vedomú spoluprácu s komunistickou tajnou políciu opakovane poprel a tvrdil, že zväzok s krycím menom Bureš viedla ŠtB, aby vykazovala činnosť. Predtým tiež vyhlásil, že v čase, keď údajne súhlasil so spoluprácou s ŠtB, bol v zahraničí. Priznal však, že za komunistického režimu prišiel ako pracovník podniku zahraničného obchodu do kontaktu s jej príslušníkmi, ktorí sa podľa neho zaujímali o dovoz nekvalitných fosfátov zo Sýrie.
Pojednávanie o Babišovej žalobe proti ÚPN má na súde pokračovať v januári. „Je to silný žalobca. Musíme sa brániť. Ak by sme spochybnili obsah archívu a pravosť dokumentov, tak by sme spochybnili aj zmysluplnosť ÚPN,“ usudzuje Krajňák.
Ústav za celé obdobie svojej existencie čelil doteraz 47 žalobám o evidencii ľudí v archívnych zväzkoch ŠtB, väčšinu ukončených sporov ústav prehral. Krajňák tvrdí, že sa tak stalo aj vinou istej inštitúcie, ktorá v minulosti podľa neho nevyužívala všetky dostupné právne prostriedky na zvrátenie súdnych rozhodnutí. „Práve to bol dôvod, že vznikali niektoré judikáty, na základe ktorých teraz sudcovia rozhodujú často v neprospech ústavu,“ poznamenal Krajňák. Ten bol do čela ÚPN zvolený vo februári.
Taktiež dodal, že ústav pod jeho vedením bude v spomínaných sporoch vystupovať aktívnejšie. „Je našou povinnosťou, aby sme vždy boli na strane tých, ktorí boli prenasledovaní. Rešpektujeme ale aj prípady, ak bol niekto vo zväzkoch evidovaný neoprávnene,“ podotkol.
Krajňákovi sa však nepozdáva, že práve ÚPN býva terčom žalôb vo veci archívnych zväzkov ŠtB. „Vnímame to ako veľmi nešťastné. Povinnosť zverejňovať agendu niekdajšej Štátnej bezpečnosti máme zo zákona,“ uzavrel šéf ÚPN.