Na letisku už štvrtý deň spoločne cvičia pyrotechnici Národného centra EOD Nováky, vojaci z práporu výcviku Martin a policajti Oddelenia hraničnej kontroly Policajného zboru SR Bratislava, ako likvidovať výbušninu v lietadle alebo priestoroch letiska. „Odovzdávajú si skúsenosti od našich expertov, ktorí pôsobili v misii v Kandaháre. Samozrejme, policajní pyrotechnici zas odovzdávajú skúsenosti a cvičia s našimi, aby sa vedeli skoordinovať v prípade akéhokoľvek zásahu,“ uviedol minister obrany Martin Glváč.
Policajní pyrotechnici majú na Letisku Milana Rastislava Štefánika pomerne časté zásahy, najmä pri zabudnutej batožine cestujúcich. „Pyrotechnik musí ísť hneď preveriť situáciu,“ povedal odborný policajný pyrotechnik Štefan Jankovič s tým, že mesačne je to niekoľko prípadov. Veľakrát musia podozrivý predmet odpáliť, ak to pyrotechnik považuje za nevyhnutné. Záleží to od okolností konkrétnej situácie, teda o aký predmet ide a ako je batožina uložená. Jankovič pripúšťa, že výbava vojenského EOD tímu je o niečo lepšia, lebo zasahujú aj v Afganistane.
Tam sú náročné klimatické podmienky, v krajine stále pôsobia rôzne skupiny ozbrojencov. Aj preto majú vojaci silnejšiu techniku. „My sa špecializujeme na menšiu techniku, ich robot nedokáže vojsť do lietadla a pod sedadlá. My máme menšie veci, ale na dobrej úrovni,“ konštatoval Jankovič. Pri likvidácii výbušnín sa používajú roboty s rôznymi nadstavcami, aby mohli podozrivé predmety nájsť, preniesť, prípadne zlikvidovať. Úspešnú likvidáciu však musí vždy potvrdiť pyrotechnik.
Medzi takpovediac civilnými pyrotechnickými zásahmi domáceho krízového manažmentu a zásahmi v zahraničnej misii sú obrovské rozdiely. Pri civilných zásahoch býva viac času a zasahujúci nie je pod takým stresom ako v zahraničnej misii, kde sú vojaci neraz aj pod paľbou. „Zasahujúci má viac priestoru na manévrovanie a má aj viac podporných jednotiek, ako je polícia a ostatné zložky zabezpečujúce ochranu priestoru,“ vymenúva priaznivejšie okolnosti civilného zásahu vojenský špecialista na likvidáciu EOD systémov, ktorého meno agentúra SITA z bezpečnostných dôvodov nezverejňuje. „Do nasadenia musia ísť úplne sústredení a musia byť dostatočne vyškolení,“ dodal. Zo svojej skúsenosti v Afganistane hovorí, že keď ide človek do reálneho zásahu, nad hrozbou nerozmýšľa, ale sa sústredí na svoju úlohu.
„Ten dopad príde až potom, po pár dňoch,“ priznal s tým, že s časovým odstupom si ešte zásah premieta v mysli. Slováci od nasadenia nášho EOD tímu v roku 2010 v Afganistane mali asi 150 zásahov. Likvidovali aj nevybuchnutú muníciu, ale veľkú hrozbu predstavujú improvizované výbušné prostriedky, neraz vyrobené z umelých hnojív.
„Sú poprepájané káblami nielen tak ako vo filme, že je tam červený a modrý,“ opísal vojak. Teroristi majú pri týchto systémoch nepríjemnú taktiku – prvá nástraha býva klamlivá a až nasledujúca je namierená proti zasahujúcemu pyrotechnikovi. Slováci sa stretli aj s 50 kilogramovou výbušninou, nastraženou proti prechádzajúcemu autu v priepustiach pod cestou. Napojená bola na telefón a časovač z pračky. Náš špecialista musel raz likvidovať nevybuchnutý granát aj spod obhoreného tela. Najsmutnejšie spomienky má na amerických kolegov zo spoločnej jednotky, ktorí sa zo zásahu nevrátili. „Najviac vás to zasiahne, keď vidíte, že človek, s ktorým zdieľate jednu izbu, padne a vy mu idete na ceremoniál,“ povedal.
V Afganistane naši špecialisti zasahujú pri teplotách od mínus dvadsať do plus päťdesiat stupňov Celzia. Na sebe mávajú likvidátori výbušnín 47 kilogramový ochranný oblek. V takých podmienkach neraz prídu aj o niekoľko kilogramov vlastnej váhy za jediný deň. S tým zatiaľ nemá skúsenosti jediná žena z EOD centra, ktorá sa na prácu ešte len pripravuje a jej vlastná váha je porovnateľná s váhou ochranného obleku. Do misie v Afganistane sa už pravdepodobne nedostane, lebo náš EOD tím tam koncom roka končí.