Tresty budú miernejšie, sľubuje ministerstvo

Rovnaký trest za vraždu človeka aj za útok na verejného činiteľa? Podľa slovenských súdov áno. Osemročný trest väzenia pre košického hokejistu Františka Kolena za napadnutie policajtky otvoril otázku o primeranosti trestov u nás.

15.11.2013 12:00
VLÁDA: 83. schôdza vlády SR Foto: ,
Minister spravodlivosti Tomáš Borec pripravuje modernizáciu trestnej politiky.
debata (14)

Ministerstvo spravodlivosti pripúšťa, že trestnú politiku bude musieť nastaviť spravodlivejšie. Prípad mladého hokejistu z Košíc poukázal na vysoké tresty za napadnutie verejného činiteľa, pre ktoré platí sadzba 7 až 12 rokov.

František Koleno v decembri 2011 na Štefanskej zábave kopol do kolena policajtku, ktorá sa mu snažila nasadiť putá. Urobil to však spôsobom, pri ktorom jej vyskočilo jabĺčko, roztrhali sa väzy, roztrieštila chrupavka a poškodil jej aj predný krížny väz. Zo zranení sa musela liečiť rok, pričom podstúpila aj operáciu. Policajtka však mala v minulosti embóliu a tak každá operácia znamená pre ňu riziko. Navyše, keďže dodnes má problém s chôdzou a nemôže behať, ovplyvnilo to aj jej pracovné zaradenie. Aj kvôli tomu dostal hokejista najskôr trest 11 rokov a 7 mesiacov väzenia, ktorý odvolací súd znížil na 8 rokov.

Napriek tomu je však v porovnaní s inými rozsudkami prekvapivo vysoký. Mestský policajt Milan Juhász, ktorý v júni 2012 v Hurbanove zastrelil troch členov rómskej rodiny a ďalších dvoch postrelil, dostal deväť rokov väzenia s tým, že konal za zníženej príčetnosti. Košického hokejistu Ladislava Ščurku najskôr odsúdili za vraždu hokejového rozhodcu na osem rokov, minulý mesiac mu odvolací súd trest znížil o dva roky. Aj proti tomuto rozsudku sa odvolal. Teraz je na slobode a profesionálne hráva hokej za Bardejov. Bývalý moderátor Rastislav Žitný dostal za nehodu, pri ktorej zabil päťročného chlapca dva roky väzenia. Už po roku ho napokon prepustili na slobodu.

Ministerstvo spravodlivosti ani vnútra verdikt v prípade Kolena v porovnaní s inými rozhodnutiami komentovať nechcú. „Treba si uvedomiť, že išlo o úmyselný trestný čin a policajtka má dodnes následky,“ upozorňuje rezort vnútra.

Docentka trestného práva na Právnickej fakulte Univerzity Komenského Margita Prokeinová chybu vidí skôr v rozhodnutiach súdov. „Trestné sadzby majú dolnú aj hornú hranicu, v rámci ktorej sa môže súd pohybovať. Je teda na jeho úvahe, či sa prikloní na jednu, alebo druhú stranu. Záleží na okolnostiach prípadu či samotnej osobe, ktorá trestný čin spáchala,“ vysvetľuje. Dodáva, že aj keď u nás existujú judikáty, v ktorých sú zhrnuté doterajšie rozhodnutia súdov, pre ďalšie prípady nie sú záväzne.

Trestný právnik Ondrej Mularčík zas upozorňuje, že Kolenov prípad nie je prvý, ktorý odráža prehnané trestanie, ktoré zaviedli zákony. „Po rekodifikácii trestného práva od roku 2006 sú u nás drakonicky vysoké trestné sadzby,“ vraví. Chybou podľa neho bolo, že k radikálnemu navýšeniu trestov došlo bez akýchkoľvek analýz dosahov či porovnaní so zahraničím. Tresty sa tak dostali na vyššiu úroveň, ako má Nemecko, Rakúsko, Maďarsko či Poľsko.

Naopak, docent trestného práva na Paneurópskej vysokej škole Peter Polák si myslí, že sprísnenie zákonov bolo v poriadku. „Vždy treba vychádzať z momentálnej situácie. Vtedy, keď sa zvažovala táto úprava, situácia nebola dobrá, pričom tento stav podľa mňa trvá,“ vraví. K prípadu Kolena dodáva, že aj keď útok na verejného činiteľa treba trestať prísne, aj tu súdy mohli využiť nižší trest. „Dalo sa to riešiť inak. Súd mohol zvážiť otázku charakteru osoby, že ide o mladého a netrestaného človeka, vďaka čomu by mohol zvoliť aj takzvanú podsadzbu, teda nižší trest,“ dodáva Polák.

Ministerstvo spravodlivosti pripúšťa, že Trestný zákon bol dlhodobo v zásade iba sprísňovaný a takisto bol zužovaný priestor pre zohľadňovanie konkrétnych špecifík jednotlivých prípadov súdmi. Aj keď k určitej náprave podľa neho došlo vďaka rozhodnutiu Ústavného súdu o úhrnných trestoch, pri ktorých sa zvyšovala sadzba za viacero trestných činov, nevyrovnanosť trestov to vraj celkom neodstránilo. „Ministerstvo spravodlivosti pripravuje modernizáciu trestnej politiky, ktorej cieľom je umožniť spravodlivejšie ukladanie trestov a častejšie využívanie tzv. alternatívnych trestov pri menej závažných trestných činoch,“ uvádza hovorkyňa rezortu Alexandra Donevová.

© Autorské práva vyhradené

14 debata chyba
Viac na túto tému: #ministerstvo spravodlivosti #trest #súd #policajt