Znížiť ich spotrebu by pomohol tzv. CRP test, ktorý lekárovi určí, či treba antibiotiká predpísať, alebo nie. Zatiaľ je povinný iba pri detských pacientoch. Lekári už vyjednávajú s ministerstvom, aby zmenilo legislatívu a zaradilo test medzi výkony, ktoré preplácajú zdravotné poisťovne aj dospelým.
Odborníci varujú, že pri tomto tempe užívania antibiotík o 10 až 15 rokov nebudú účinné lieky na zápaly, ktoré vyvolávajú baktérie. Tým, že pacienti berú antibiotiká aj vtedy, keď to nie je potrebné, stávajú sa proti nim odolní.
„Najnovšie údaje potvrdzujú, že v Európskej únii stúpa počet pacientov infikovaných rezistentnými baktériami a antibiotická rezistencia je výraznou hrozbou pre verejné zdravie,“ konštatuje Darina Sedláková z kancelárie WHO na Slovensku. Pomôcť môže iba to, že antibiotiká budú ľudia používať rozvážne. Epidémiológovia upozorňujú na to, že sme sa dostali do fázy, keď sa začínajú šíriť odolné baktérie. Také sú napríklad kmene zlatého stafylokoka, Escherichia coli alebo Klebsiella, ktoré môžu spôsobiť aj smrť.
Na to, či má lekár predpísať antibiotiká, musí najprv vedieť, či za zápalom stojí bakteriálna alebo vírusová infekcia. Zistiť to môže vďaka CRP testu, ktorý u nás asi dva roky preplácajú zdravotné poisťovne, ale iba detským pacientom. Dospelí si ho platia ako nadštandard, stojí od 4 do 6 eur, z troch zdravotných poisťovní ho dospelým prepláca iba zdravotná poisťovňa Union Zavedenie CRP vyšetrenia do ambulantnej praxe podľa prezidenta Slovenskej spoločnosti infektológov Pavla Jarčušku podstatne znížilo spotrebu antibiotík. "Je veľmi zložité odhadnúť, o koľko sa spotreba v tomto smere znížila, lebo pri respiračných infekciách bývajú veľké výkyvy v počtoch,” tvrdí Jarčuška.
CRP vyšetrenie musia pediatri urobiť povinne a lekári sa snažia, aby sa táto povinnosť rozšírila aj na ostatných pacientov s tým, že ho budú preplácať všetky zdravotné poisťovne. "S ministerstvom rokujeme o tom, že by CRP vyšetrenie hradila zdravotná poisťovňa aj dospelým,” dodáva Jarčuška. Podľa neho spotrebu antibiotík znížila nielen povinnosť testu pri deťoch, ale aj to, že antibiotiká sú skupinou liekov s najvyšším doplatkom.
Sedláková z kancelárie WHO na Slovensku tvrdí, že hoci sa už prijali určité opatrenia na zamedzenie nekontrolovaného predpisovania antibiotík, stále tu absentujú odporúčania na liečbu, ktoré by vniesli viac istoty nielen pre lekárov, ale aj pacientsku verejnosť. Od roku 2000 prebieha projekt, ktorý sleduje odolnosť baktérií k antibiotikám. Problémom sú najmä širokospektrálne antibiotiká, ktoré lekári predpisujú najčastejšie.
„Patria sem erytromycín, azitromycín, klaritromycín pri ktorých rezistencia na streptokoky dosiahla hranicu nad 30 percent antibiotickej neúčinnosti,“ konštatuje prednostka ústavu klinickej mikrobiológie Fakultnej nemocnice Nitra Anna Líšková. Ide o skupiny liekov, ktoré majú širšie spektrum účinnosti, pokrývajú viac druhov baktérii. Užívajú sa napríklad jedenkrát za deň v dĺžke tri dni. Pacienti často naliehajú na lekára, aby dostali práve tento typ liekov, pretože chcú byť rýchlo v práci.
Podľa národného centra zdravotníckych informácii počty predpisovaných balení klesajú, situáciu s odolnosťou antibiotík to však nemení. „Riziko odolnosti baktérii proti antibiotikám je tu stále,“ konštatuje hlavná odborníčka ministerstva zdravotníctva pre všeobecné lekárstvo Monika Palušková.
Prednostka Líšková v súvislosti s antibiotikami upozorňuje na nový fakt. V posledných rokoch výrazne klesajú počty nových antibiotík. „Kým na jednej strane stúpa antibiotická rezistencia, na druhej strane máme výrazný pokles vývoja nových antibiotických molekúl,“ konštatuje Líšková a dodáva, že trvá desať až pätnásť rokov, kým sa jedno antibiotikum uvedie do praxe.
Čo je CRP vyšetrenie
Rýchla metóda, pri ktorej lekár priamo v ambulancii zistí, či pôvodcom zápalu je baktéria alebo vírus. Vyšetrenie trvá 2 až 3 minúty, stačí naň kvapka krvi z prstu. Nie je dôležité, či pacient predtým jedol, alebo nie. Test zistí hodnotu C – reaktívneho proteínu (CRP) v krvi.
Je to bielkovina, ktorú vytvára organizmus na obranu proti infekcii. Jeho hladina v krvi býva zvýšená pri bakteriálnych zápaloch. Normálna hladina CRP je okolo 0,07 mg/l až 8,2 mg/l. Ak sú jeho hodnoty vyššie ako 10 mg/l, v tele už prebieha nejaký zápalový proces.
Lieky sa však nepredpisujú. Hraničnou hodnotou je údaj okolo 25 – 40 mg/l, keď lekár zhodnotí predpis liekov. Skutočné ochorenie, pri ktorom sú antibiotiká už naozaj potrebné, je okolo 70 – 90 mg/l a znamenajú baktériovú infekciu. Čím je hodnota vyššia, tým je zápal v tele vážnejší.