Chaos v pomoci pre odkázaných. Prerába na nej štát?

Mnohí ľudia s vážnym hendikepom sú vo svojej zložitej situácii diskriminovaní. Pri rovnakom postihnutí nemajú nárok na rovnakú finančnú pomoc od štátu.

18.11.2013 12:00
02-teta Foto:
Ilustračné foto
debata (5)

Automaticky im dokonca nevzniká nárok na žiadny zo štátom poskytovaných príspevkov a ich priznaná výška neraz závisí od úradníka. Na opateru je dnes odkázaných asi 120-tisíc ľudí, penzistov a ľudí so zdravotným postihnutím.

Problémy ľudí, ktorí sa ocitnú v systéme starostlivosti trvajúcej dlhšie ako šesť mesiacov, riešia dva zákony: zákon o kompenzáciách zdravotného postihnutia a zákon o sociálnych službách. Na základe prvého zákona môžu napríklad ťažko zdravotne postihnutí získať príspevok na osobnú asistenciu. Vypláca sa v sume priemerne 367 eur na mesiac. Poberá ho však len asi 8-tisíc postihnutých, teda šesť percent celkového počtu.

Sociálny úradník navyše vyplácanie príspevku môže, ale nemusí potvrdiť. Ide zároveň o jedinú z dávok poskytovaných priamo prijímateľovi.

Okolo 15-tisíc odkázaných využíva podľa druhého zákona príspevok na terénnu opatrovateľskú službu. Ten sa však vypláca len v sume priemerne 140 eur a nepatrí prijímateľovi, ale tomu, kto mu službu zabezpečuje, teda najmä obecným samosprávam. Tento typ opatery navyše vyžaduje finančnú spoluúčasť opatrovaného a tá je v každom meste rôzna. Pohybuje sa od 30 centov do dvoch eur za hodinu, poplatok vyžadovaný od postihnutého sa môže vyšplhať až do 320 eur za mesiac.

„Pritom výška viac ako 38 percent všetkých dôchodkov a 82 percent invalidných dôchodkov je na Slovensku pod súčasnou hranicou chudoby 346 eur,“ pripomína Martin Halás z Inštitútu pre výskum sociálno-ekonomických rizík a alternatív. „Myslieť si, že takéto vysoké čiastky si môžu odkázaní postihnutí dovoliť, je chiméra. A domnievať sa, že niekto pôjde za túto sumu opatrovať človeka s ťažkým zdravotným postihom napríklad na celý pracovný úväzok, je nereálne, takže aj o prácu opatrovateľov je veľmi slabý záujem,“ konštatuje.

Väčšina ľudí odkázaných na pomoc, minulý rok ich bolo okolo 40-tisíc, žije v niektorom z domovov sociálnych služieb. Pre štát však takáto forma podpory nie je výhodná. Výdavky na jednotlivca v nich totiž vlani predstavovali 669 eur. Tieto peniaze dostáva ten, kto domov prevádzkuje, a nie samotný klient. Odborníci na túto oblasť si myslia, že keby sa peniaze, ktoré štát dáva na ústavnú a domácu starostlivosť, prerozdelili v prospech domácej, pre štát by to mohlo znamenať úľavu. Navrhujú tiež, aby peniaze boli vyplácané klientovi, ktorý by si potom sám vybral, akú sociálnu službu chce poberať. Ročne štát na sociálne služby pre dlhodobo odkázaných vynakladá asi 430 miliónov eur.

„Práve tu by bola východiskom nová, automaticky nárokovateľná štátna dávka. Nevymýšľame pritom nič nové. Viaceré okolité štáty ju dávno majú. V susednom Česku sa po jej zavedení tri štvrtiny ľudí opatrovaných v kamenných zariadeniach vrátili domov k rodine. V Nemecku sa zase domovy rýchlo zmenili na denné stacionáre,“ zdôrazňuje Halás.

Ministerstvo práce sa nateraz takejto dávke bráni. Nepočíta s ňou ani v novele zákona o sociálnom poistení, ktorá je v parlamente už tesne pred schválením.

„Už dlhodobo upozorňujeme ministerstvo práce, že príspevky treba viazať na prijímateľa, nie poskytovateľa sociálnej služby. Pri súčasnom stave sú totiž aj poskytovatelia domácej starostlivosti voči poskytovateľom ústavnej značne diskriminovaní,“ hovorí Božena Bušová z Asociácie poskytovateľov sociálnych služieb, ktorá je zároveň šéfkou neziskovej organizácie Empatia, zameranej na domáce opatrovanie. Namieta však proti vyplácaniu dávky priamo do rúk poberateľa. „V Česku sa 85 percent takto poskytnutých prostriedkov presunulo do rodinných rozpočtov a k poskytovateľom sa nevrátilo,“ upozorňuje.

Bušová problém vidí skôr v tom, že Sociálnej poisťovni doteraz neplatíme odvody na odkázanosť, ako je to napríklad v Nemecku. „A štát už momentálne nechce ďalej zvyšovať odvodovú zaťaženosť,“ uvažuje.

Podľa posledných dostupných údajov Eurostatu vynakladalo Slovensko v roku 2010 na dlhodobú sociálnu starostlivosť 0,3 percenta HDP, no napríklad Poľsko či Česko 0,5 percenta, členské štáty EÚ v priemere 1,5 a niektoré najvyspelejšie krajiny až 3,8 percenta HDP. Na priblíženie aspoň k európskemu priemeru by sa namiesto súčasných 430 miliónov musela u nás do systému naliať približne miliarda eur.

Každý rok pritom u nás klesá podiel verejných zdrojov a zvyšuje sa spoluúčasť klientov na prevádzkových nákladoch sociálnych zariadení. Ak na ne štát ročne prispieva asi 300 miliónmi eur, sami prijímatelia či ich rodiny ďalšími 97 miliónmi.

© Autorské práva vyhradené

5 debata chyba
Viac na túto tému: #zdravotníctvo #Dôchodcovia #Pacient #ministerstvo zdravotníctva #penzisti